Školský vzdelávací program ISCED 1


1 Základná škola, Jarná 20, Žilina Školský vzdelávací program ISCED 1 Motto: Vyučovanie m&aac...
Author:  Iva Macháčková

0 downloads 42 Views 704KB Size

Recommend Documents


No documents


Základná škola, Jarná 20, 010 01 Žilina [email protected]

www.zsjarna.edupage.org

Školský vzdelávací program ISCED 1

Motto:

„Vyučovanie má srdce ušľachtiť, myseľ osvietiť, človeka do života pripraviť ...“

Dĺžka štúdia: Vyučovací jazyk: Študijná forma: Druh školy: Predkladateľ: Názov školy: Adresa: IČO: Riaditeľ školy: Koordinátor pre tvorbu ŠkVP: Ďalšie kontakty: Zriaďovateľ: Názov: Adresa: Kontakty:

Ľ. Štúr 4-ročná slovenský denná štátna Základná škola Žilina, Jarná 20 37813277 Mgr. Ján Kotman Mgr. Mária Marčeková, Mgr. Ján Frčka 041/7634475, 041/7243203 e-mail: [email protected] web: www.zsjarna.edupage.org Mesto Žilina Námestie Obetí komunizmu 1, 010 01 Žilina 041/7063202 e-mail: [email protected] web: www.zilina.sk

Platnosť Revidovanie

Dátum

Platnosť ŠkVP od

1.9.2008

Revidovanie

1.9.2009

Platnosť ŠkVP od

1.9.2009

Revidovanie

1.9.2010

Platnosť ŠkVP od

1.9.2010

Revidovanie

1.9.2011

Platnosť ŠkVP od

1.9.2011

Revidovanie Platnosť ŠkVP od Revidovanie Platnosť ŠkVP od Revidovanie

Zaznamenanie inovácie, zmeny, úpravy a pod.

Doplnenie 2.ročník

Doplnenie 3.ročník

Doplnenie 4.ročník

3.9.2012 Aktualizácia a doplnenie niektorých oblastí 3.9.2012 2.9.2013 Aktualizácia a doplnenie niektorých oblastí 2.9.2013 2.9.2014 Aktualizácia a doplnenie niektorých oblastí

Platnosť ŠkVP od

2.9.2014

Revidovanie

2.9.2015

Platnosť ŠkVP od

2.9.2015

Revidovanie

2.9.2016

Platnosť ŠkVP od

2.9.2016

Revidovanie

4.9.2017

Platnosť ŠkVP od

4.9.2017

Zmena 1.ročník a aktualizácia a doplnenie niektorých oblastí

Zmena 2.ročník a aktualizácia a doplnenie niektorých oblastí

Zmena 3.ročník a aktualizácia a doplnenie niektorých oblastí

3

I. Všeobecná charakteristika školy 1. Veľkosť školy Základná škola, Jarná 20 v Žiline bola otvorená 1.9.1965. Škola je plno-organizovaná s kapacitou 28 tried. Učebne a iné priestory sú situované v budove 1-4, v budove 5-9, v telocvični. V ročníkoch 1-9 sú po dve triedy v ročníku okrem 1.ročníka kde sú tri a 7. a 9. ročníka, kde je po jednej triede. Areál školy je situovaný na okraji sídliska Hliny 7. Škola je obklopená zeleňou a od hlavnej cesty oddelená proti hlukovou bariérou. V roku 2010 bola v budove ŠKD a ŠSZ vytvorená zriaďovateľom vysunuté pracovisko MŠ Jarná s tromi triedami. Tým sa pôvodná kapacita školy zmenšila. 2. Charakteristika žiakov V škole prevládajú žiaci zo spádovej oblasti, ale v rámci zamerania na rozšírené vyučovanie cudzích jazykov od 4.ročníka sú v triedach aj žiaci z iných žilinských a mimo žilinských lokalít. Žiakom ponúka škola vyučovanie cudzích jazykov od prvého ročníka a od piateho s vyššou dotáciou hodín, na vysokej odbornej úrovni výtvarnú výchovu, v piatom ročníku Regionálnu výchovu, v šiestom a deviantom ročníku Tvorbu a ochranu životného prostredia, v siedmom ročníku Mediálnu výchovu a v šiestom, ôsmom a deviatom ročníku o hodinu viac telesnej a športovej výchovy. Výtvarné práce žiakov sú oceňované nielen doma, ale aj v zahraničí. Vzhľadom k vysokokvalitnej výučbe odchádzajú žiaci v piatom a ôsmom ročníku v dosť veľkom množstve na osemročné a bilingválne gymnáziá. Viac ako 95 % absolventov pokračuje v štúdiu na stredných školách s maturitou. Škola vzdeláva aj deti cudzích štátnych príslušníkov a navštevujú ju aj žiaci so zdravotným postihom a inými špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. 3. Charakteristika pedagogického zboru V škole toho času pracuje 25 pedagogických zamestnancov, 2 asistenti učiteľa, 6 vychovávateliek, 9 prevádzkových pracovníkov a 9 pracovníkov v školskom stravovacom zariadení. V pedagogickom zbore pracujú všetky vekové kategórie, všetci sú odborne kvalifikovaní. Škola má výchovného poradcu, koordinátorku ŠKD a koordinátorov: telesnej výchovy, environmentálnej výchovy, prevencie drogových závislostí, informatiky, projektov, náboženskej výchovy. Škola spolupracuje s Centrom pedagogicko-psychologického poradenstva, Úradom pre sociálne veci a rodinu a políciou. 4. Organizácia prijímacieho konania Prijímanie žiakov do školy sa realizuje podľa zákona č.596/2003 Z.z. a zákona č.245/2008 Z.z. 5. Dlhodobé projekty Dlhodobými projektmi, do ktorých je škola zapojená sú: projekt „Infovek“, „Strom života“, „Separovaný zber“, Modernizácia vzdelávacieho procesu, Národný projekt „Aktivizujúce metódy vo výchove“ a „Dopravné hliadky“. Ďalšie krátkodobé projekty školy: – Poznaj historické pamiatky svojho mesta (okolia), – Poznaj názvy ulíc mesta, kde bývaš, – Sledovanie teplôt v mesiaci marec - apríl (ranné) v lokalite školy, 4

– – – – – – – – – – – – – – – – – –

Jar v areáli školy, Sledovanie vtáctva a živočíšstva v okolí školy, Vytvoriť malý herbár školy, Vytvoriť receptár najlepších jedál v školskej jedálni, Zdravá škola, História školy, Vzájomné poznávanie, výmenné pobyty, Výmena výtvarných prác, Správaj sa normálne, Integrované kariérne poradenstvo, Poznávanie drevín, Hmyz žijúci u nás, Geologická stavba okresu Žilina, Biotop – spoznávame školský areál, Geológia okolo nás Dni nádeje, Cesta, Ľudské telo.

V rámci projektov je úzka spolupráca medzi vyučujúcimi a pre žiakov sú organizované zájazdy do zahraničia: Anglicko, Francúzsko, Rakúsko, Česko, Poľsko, Maďarsko. 6. Spolupráca s rodičmi a inými subjektmi Pomocníkom školy je celoškolský výbor ZRPŠ. Agilným pomocníkom je aj Rada školy. Ďalej škola spolupracuje s klubom Karate, Kanoe klubom, združením Nezábudka, Políciou, Rybárskym zväzom, turistickým oddielom Solinky, Slovenským streleckým zväzom a firmou RAJO. Úzka spolupráca je ZUŠ – odbor výtvarný a MŠ Jarná. Úzky kontakt je z Centrom pedagogicko-psychologického poradenstva, Regionálnym pracoviskom Metodicko pedagogického centra v Žiline, Krajskou knižnicou, Mestským divadlom, Považskou galériou, Horskou službou, Správou Národného parku Malá Fatra - ŠkOP Varín, Ekoskanzen Lietavská Svinná, Regionálnym kultúrnym strediskom v Žiline a Úradom pre sociálne veci a rodinu. 7. Priestorové a materiálno–technické podmienky školy Škola má zriadené a využíva tieto odborné učebne: telocvičňu, odborné učebne pre vyučovanie fyziky, chémie a biológie s interaktívnou tabuľou, výtvarnej výchovy, techniky a jazykov s interaktívnou tabuľou, multimediálnu učebňu IKT1 s 13 PC z Infoveku a 12 PC v rámci projektu MVP ZŠ dataprojektorom, mikroskopom a plastovou tabuľou, multimediálnu učebňu IKT2 so 17 notebookmi a interaktívnou tabuľou, multimediálnu učebňu IKT3 s PC a interaktívnou tabuľou, cvičnú kuchynku, knižnicu a herňu. Tieto odborné učebne umožňujú realizovať učebný plán a zvolené učebné varianty. V šiestich triedach sú inštalované LCD televízory s veľkou uhlopriečkou a v 8 interaktívne tabule. Vybavenie kabinetov je postačujúce, ale je potrebné pomôcky pravidelne obnovovať a vymieňať za modernejšie, mnohé z vybavenia pochádza ešte z prvotného vybavenia školy. Pri obnove učebných pomôcok sú veľmi nápomocní rodičia. Škola má k dispozícii školský dvor a školské ihrisko. V časti areálu je vybudovaný náučných chodník s jazierkom, na školskom dvore je dopravné ihrisko, „živé človeče nehnevaj sa“ a detský kútik s preliezkami.

5

8. Škola ako životný priestor Aby sa žiaci i pedagógovia cítili v škole čo najpríjemnejšie, treba klásť dôraz na: – upravené a estetické prostredie tried, školského dvora, chodieb, – aktuálne informácie o aktivitách školy na informačných tabuliach a nástenkách, – budovanie priateľskej atmosféry medzi žiakmi navzájom a medzi žiakmi a pedagógmi. 9. Podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní Škola má bezpečné a zdraviu vyhovujúce podmienky. V rámci projektu „Zvýšenie kvality vzdelávania prostredníctvom rekonštrukcie a modernizácie ZŠ Jarná v Žiline“ boli podmienky ešte zlepšené zateplením, výmenou okien a doplnením techniky pre IKT. Sú zabezpečované poučenia žiakov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, pravidelné školenia zamestnancov školy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a proti požiaru, pravidelné kontroly bezpečnosti a ochrany zdravia a odstraňovanie nedostatkov podľa výsledkov revízií. Táto oblasť je zabezpečovaná odbornou firmou Gajos s.r.o. stredisko Žilina. 10. Kontinuálne vzdelávanie pedagogických a odborných zamestnancov. Kontinuálne vzdelávanie pedagogických a odborných zamestnancov je rozpracované v ročnom Pláne kontinuálneho vzdelávania. 11. Silné a slabé stránky školy SLABÉ STRÁNKY

SILNÉ STRÁNKY

 nedostatočné ohodnotenie pedagogických zamestnancov  nízke štátne príspevky na žiaka – ceny energií sa zvyšujú, príspevok sa nemení  zapájanie sa do medzinárodných projektov a projektov vyhlasovaných ministerstvom školstva.  slabá propagácia v masmédiami  nedostatočná vybavenosť učebnicami v triedach učiacich sa podľa ISCED 1 a2

 vysoká odbornosť pedagogických zamestnancov  vysoké percento (viac ako 90%) prijímania žiakov na SŠ s maturitou  výborná a dlhodobá spolupráca s oddielmi a organizáciami podieľajúcimi sa na výchove a vzdelávaní vo voľnom čase  spolupráca so školami z iných štátov EU  stabilizovaný pedagogický zbor  rozvoj umeleckého cítenia žiakov cez výtvarnú výchovu, estetizáciou tried a okolia  vysoká zapojenosť žiakov do krúžkových činností aj prostredníctvom CVČ  organizovanie poznávacích exkurzií do štátov EU PRÍLEŽITOSTI

RIZIKÁ

 dobré podmienky pre vzdelávanie žiakov  výborné podmienky na zavádzanie informačno-komunikačných technológií

 nepriaznivý demografický vývoj  nedostatok finančných prostriedkov

6

II. Charakteristika školského vzdelávacieho programu Školský vzdelávací program vychádza zo všeobecných vzdelávacích cieľov výchovy a vzdelávania, z analýzy vlastných možností školy a schopnosti pedagogického zboru, z požiadaviek a prianí rodičov žiakov a z tradície zamerania školy. Smerujeme k otvorenej škole všetkým deťom, rodičom a širokej verejnosti, staviame na otvorenom partnerstve medzi žiakmi a učiteľmi, to dáva žiakom možnosť pozitívneho myslenia, získavania zdravého seba hodnotenia ale tiež zodpovednosť za svoje rozhodnutia a skutky. Škola je miestom, kde sa žiakom s rôznymi vzdelávacími potrebami dostáva kvalitnej odbornej prípravy, kde sa cítia spokojne a bezpečne. K naším prioritám patria tiež dobré a priateľské vzťahy v škole, demokratické princípy, zapájanie školy do verejného života, zdravého životného štýlu spriazneného s prírodou a jej zákonmi. V celom výchovno-vzdelávacom procese budeme venovať náležitú pozornosť príprave žiakov na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti v duchu porozumenia, mieru, znášanlivosti, rovnosti pohlavia a priateľstva medzi všetkými národmi, etnickými, národnostnými a náboženskými skupinami. Pedagogické pôsobenie zameriame na výchovu v duchu humanizmu a vzdelávania v oblasti ľudských práv v SR, predchádzanie všetkých foriem diskriminácie, xenofóbie, intolerancie a rasizmu v súlade s Chartou základných ľudských práv a slobôd z r.1990, Medzinárodným dohovorom o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie a Všeobecnou deklaráciou ľudských práv. V zmysle Dohovoru o právach dieťaťa zabezpečíme aktívnu ochranu detí pred nežiaducimi javmi, ako sú záškoláctvo, agresívne prejavy, násilie, šikanovanie, fyzické alebo psychické týranie, delikvencia, nepoužívanie návykových látok a sexuálne zneužívanie.. Prevenciu budeme realizovať aj stálym a priebežným monitorovaním zmien v správaní detí. V prípadoch začínajúcich problémov v správaní budeme riešiť problémy v spolupráci s CPPP. V zmysle zákona NR SR č.270/1995 Z.z. o štátnom jazyku upriamime pozornosť na plnenie jeho obsahu s cieľom „chrániť najvzácnejšiu hodnotu slovenského národa a podporiť suverenitu SR“. Preto budeme osobitnú pozornosť venovať kvalite vyučovania predmetu Sj a k výchove k slovenskému národnému povedomiu a štátnosti. V súlade s rezolúciou Európskej rady o prevencii pred toxikomániou budeme posilňovať zdravý životný štýl žiakov a realizovať program podpory zdravia. Školský vzdelávací program kladie dôraz na všestranný rozvoj osobnosti každého žiaka s prihliadnutím na jeho individuálne schopnosti a záujmy. Program primárneho vzdelávania (1. stupňa základnej školy) má zabezpečiť hladký prechod z predškolského vzdelávania a z rodinnej starostlivosti na školské vzdelávanie prostredníctvom stimulovania poznávacej zvedavosti detí, vychádzajúcej z ich osobného poznania a vlastných skúseností. Východiskovým bodom sú tu aktuálne skúsenosti žiaka, predbežné vedomosti a pojmy a záujmy rozvíjané podľa jeho reálnych možností tak, aby sa dosiahol pevný základ pre jeho budúci akademický a sociálny úspech. Program je založený na princípe postupu od známeho k neznámemu pri nadobúdaní skúseností z pozorovania a zažitia aktivít a udalostí, ktoré sú spojené so životom dieťaťa a s jeho bezprostredným kultúrnym a prírodným prostredím. V tomto veku je pre deti dôležitá programová možnosť získať vlastnými aktivitami bohaté skúsenosti a zážitky z hrového a učebného prostredia rovesníkov. Osobne významné je aj poskytovanie možností rozvíjať si potrebu vyjadrovať sa a realizovať sa prostredníctvom slov, pohybov, piesní a obrazov, čo je významný základ pre rozvoj gramotnosti. Priateľská a ústretová klíma podnecuje žiakov k činnostiam poznávania, konania, hodnotenia 7

a dorozumievania sa i porozumenia si, ktoré podporujú účastnícke učenie sa a celostný rozvoj ich osobnosti. Program primárneho vzdelávania má pripraviť žiakov na samostatnú prácu i na prácu v skupinke, aby každý z nich získal pevný základ spoločného poznania a zároveň osobnej skúsenosti zo vzájomného ohľadu, uznania a úcty. Vzdelávanie na prvom stupni je organizované tematicky s prirodzeným začlenením integratívnych predmetových prvkov, čím sa vytvára základ pre nižšie sekundárne vzdelávanie (ktoré už uplatňuje špecifickejší predmetovo-disciplinárny prístup). Súčasťou cieľového programu je aj včasná korekcia prípadných znevýhodnení (zdravotných, sociálnych a učebných) a rozpoznanie a podchytenie špecifických potrieb, záujmov a schopností (vrátane nadania) žiakov. Dôležité je podchytenie žiakov so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami.(včasná depistáž, diagnostika a korekcia prípadných znevýhodnení). Hodnotenie žiakov je postavené na plnení konkrétnych a splniteľných úloh, je založené prevažne na diagnostikovaní a uplatňovaní osobného rozvoja žiaka. Každý žiak musí mať možnosť zažívať úspech a musí vedieť, že chyby a ich odstraňovanie tiež napomáhajú k jeho rozvoju 1. Pedagogický princíp školy (vlastné ciele výchovy a vzdelávania) Primárne vzdelávanie poskytuje východiskovú bázu pre postupné rozvíjanie kľúčových spôsobilostí (kompetencií) žiakov ako základu všeobecného vzdelania prostredníctvom nasledujúcich cieľov školy: -

-

-

-

poskytnúť žiakom bohaté možnosti vedeného skúmania ich najbližšieho kultúrneho a prírodného prostredia tak, aby sa rozvíjala ich predstavivosť, tvorivosť a záujem skúmať svoje okolie, umožniť žiakom spoznávať svoje vlastné schopnosti a rozvojové možnosti a osvojiť si základy spôsobilosti učiť sa učiť sa a poznávať seba samého, podporovať kognitívne procesy a spôsobilosti žiakov kriticky a tvorivo myslieť prostredníctvom získavania vlastnej poznávacej skúsenosti a aktívnym riešením problémov, vyvážene rozvíjať u žiakov spôsobilosti dorozumievať sa a porozumieť si, hodnotiť (vyberať a rozhodovať) a iniciatívne konať aj na základe sebariadenia a sebareflexie, podporovať rozvoj intrapersonálnych a interpersonálnych spôsobilostí, najmä otvorene vstupovať do sociálnych vzťahov, účinne spolupracovať, rozvíjať si sociálnu vnímavosť a citlivosť k spolužiakom, učiteľom, rodičom, ďalším ľuďom obce a k svojmu širšiemu kultúrnemu a prírodnému okoliu, viesť žiakov k tolerancii a k akceptovaniu iných ľudí, ich duchovno-kultúrnych hodnôt, naučiť žiakov uplatňovať svoje práva a súčasne plniť svoje povinnosti, niesť zodpovednosť za svoje zdravie a aktívne ho chrániť a upevňovať.

Hlavnými programovými cieľmi primárneho vzdelávania sú rozvité kľúčové spôsobilosti (ako kombinácie vedomostí, spôsobilostí, skúseností a postojov) žiakov na úrovni, ktorá je pre nich osobne dosiahnuteľná. V etape primárneho vzdelávania sú za kľúčové považované: komunikačné spôsobilosti, matematická gramotnosť a gramotnosť v oblasti prírodných vied a technológií, spôsobilosti v oblasti digitálnej gramotnosti (informačno-komunikačné technológie), spôsobilosti učiť sa 8

učiť sa, riešiť problémy, ďalej sú to osobné, sociálne a občianske spôsobilosti, spôsobilosť chápať kultúru v kontexte a vyjadrovať sa prostriedkami danej kultúry. Osvojovanie kľúčových kompetencií je dlhodobým a zložitým procesom, ktorý začína v predprimárnom vzdelávaní, pokračuje v primárnom a sekundárnom vzdelávaní a postupne sa dotvára v ďalšom priebehu života. Celoživotne sa rozvíjajúce kľúčové spôsobilosti (kompetencie) potrebuje každý jednotlivec na osobné uspokojenie a naplnenie, na rozvoj kompletnej osobnosti, na aktívne občianstvo a na uplatnenie sa vo svete práce. Výber kľúčových kompetencií vychádza z európskeho referenčného rámca kľúčových spôsobilostí, ktoré sú rozpracované s ohľadom na hodnoty a potreby nášho školského systému. Kľúčové kompetencie majú nadpredmetový charakter a vzájomne sa prelínajú. Sú výsledkom celkového procesu celostného vzdelávania. K ich rozvíjaniu prispieva celý vzdelávací obsah, organizačné formy a metódy výučby, podnetné sociálno-emočné prostredie školy, programové aktivity uskutočňované v škole, ale aj v mimovyučovacej a mimoškolskej činnosti. Výchovno-vzdelávaciu činnosť smerovať k príprave žiakov na život, ktorý od nich vyžaduje, aby boli schopní kriticky a tvorivo myslieť, rýchlo a účinne riešiť problémy. Pripraviť človeka rozhľadeného, vytrvalého, schopného kooperovať a pracovať v tíme, schopného seba motivácie k celoživotnému vzdelávaniu. Dosiahnuť zvýšenie gramotnosti v oblasti IKT žiakov v našej škole. Zabezpečiť kvalitnú prípravu žiakov v cudzích jazykoch so zreteľom na možnosti školy, so zameraním na komunikatívnosť a s ohľadom na schopnosti jednotlivých žiakov. Formovať u žiakov tvorivý životný štýl, vnútornú motiváciu, emocionálnu inteligenciu, sociálne cítenie a hodnotové orientácie. Vychovávať žiakov v duchu humanistických princípov. V spolupráci s rodičmi žiakov vychovať pracovitých, zodpovedných, morálne vyspelých a slobodných ľudí. Naším princípom je viesť žiakov k tvorivému mysleniu, kritickému mysleniu, naučiť ich tímovo pracovať, komunikovať medzi sebou, vzájomne sa rešpektovať a byť schopní celoživotne sa vzdelávať. Žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami budú mať vypracovaný individuálny výchovno-vzdelávací program. 2. Zameranie školy a stupeň vzdelania Koncepcia rozvoja školy vychádza z tradičných hodnôt slovenského školstva obohatených o možnosti, ktoré sa otvárajú pri tvorbe školského vzdelávacieho programu. V prvom rade sa zameriame na poskytnutie kvalitného vzdelania predpísaného štátnym vzdelávacím programom a obohatíme ho o nové predmety alebo posilníme časovú dotáciu predmetov, v ktorých vidíme prioritu pre vzdelávanie našich detí. Škola sa zameriava hlavne na vyučovanie cudzieho jazyka od prvého ročníka, vyučovanie informatiky a regionálneho poznania ako družobných stykov so školami podobného zamerania v iných štátoch EU. Prostredníctvom výtvarných prác žiakov zviditeľniť školu, mesto, okres, Slovensko. 3. Vymedzenie spôsobu, podmienok ukončovania výchovy a vzdelávania, vydávanie dokladu o získanom vzdelaní Základná škola zabezpečuje výchovu a vzdelávanie prostredníctvom vzdelávacích programov, ktoré poskytujú základné vzdelanie podľa § 16 ods. 3. zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Primárne vzdelanie získa žiak úspešným absolvovaním všeobecnovzdelávacieho programu ostatného ročníka primárneho stupňa základnej školy. Dokladom o získanom vzdelaní je vysvedčenie. Absolvent programu primárneho vzdelávania plynule pokračuje na 9

nadväzujúcom stupni nižšieho stredného vzdelávania alebo adekvátnom stupni viacročného gymnázia. Hodnotenie a klasifikácia žiaka: ■ Hodnotenie a klasifikácia žiaka sa uskutočňuje ako priebežné hodnotenie a celkové hodnotenie. ■ Priebežné hodnotenie sa uskutočňuje na vyučovacích hodinách z jednotlivých predmetov. ■ Celkové hodnotenie žiaka sa uskutočňuje na konci prvého polroka a druhého polroka, vyjadruje výsledky klasifikácie a slovného hodnotenia z jednotlivých vyučovacích predmetov. ■ Stupne celkového hodnotenia sa uvádzajú na vysvedčení. ■ Úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre prvý stupeň školy žiak získa primárne vzdelanie. Na vysvedčení v štvrtom ročníku sa do doložky uvedie: "Žiak získal primárne vzdelanie". ■ Úspešným absolvovaním posledného ročníka ucelenej časti vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre druhý stupeň školy získa žiak nižšie stredné vzdelanie poskytované základnou školou. Na vysvedčení sa do doložky uvedie: "Žiak získal nižšie stredné vzdelanie". ■ Ak žiak ukončí plnenie povinnej školskej dochádzky v nižšom ročníku ako deviatom ročníku, na vysvedčení z príslušného ročníka sa mu do doložky uvedie: "Žiak získal primárne vzdelanie". ■ Mimoriadne nadaný žiak môže skončiť základnú školu skôr ako za deväť rokov. ■ Na vysvedčení sa do doložky uvedie: "Žiak získal nižšie stredné vzdelanie". ■ Žiakovi, ktorý ukončil vzdelávanie v základnej škole, sa na vysvedčení uvedie, koľko rokov povinnej školskej dochádzky splnil. Doklady o získanom vzdelaní ■



■ ■ ■



Dokladom o získanom vzdelaní je vysvedčenie s doložkou. Doklady o získanom vzdelaní sa vedú v štátnom jazyku a vydávajú na predpísaných tlačivách schválených ministerstvom školstva. Údaje na dokladoch o získanom vzdelaní sa musia zhodovať s údajmi o žiakovi uvedenými v príslušnej pedagogickej dokumentácii. Za zhodu údajov a správnosť vyplnenia tlačív zodpovedá riaditeľ školy. Podpisy na dokladoch o získanom vzdelaní musia byť vlastnoručné. V dokladoch o získanom vzdelaní je zakázané opravovať údaje. Vysvedčenie z príslušného ročníka vzdelávacieho programu, po absolvovaní ktorého žiak získa stupeň vzdelania, obsahuje aj doložku s uvedením textu: „Žiak/žiačka získal/a primárne vzdelanie“. Doklady o získanom vzdelaní sú verejné listiny.

4. Profil absolventa Absolvent programu primárneho vzdelania má osvojené (aj vlastným podielom) základy čitateľskej, pisateľskej, matematickej, prírodovedeckej a kultúrnej gramotnosti. Nadobudol základy pre osvojenie účinných techník (celoživotného) učenia sa a pre rozvíjanie 10

spôsobilostí. Získal predpoklady na to, aby si vážil sám seba i druhých ľudí, aby dokázal ústretovo komunikovať a spolupracovať. Má osvojené základy používania materinského, štátneho a cudzieho jazyka. Úroveň rozvinutosti kľúčových kompetencií tvorí bázu pre ďalší rozvoj v následných stupňoch vzdelávania. Absolvent primárneho vzdelania má osvojené tieto kľúčové kompetencie (spôsobilosti) upravené podľa odporúčania Európskeho parlamentu a rady z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie: sociálne komunikačné kompetencie (spôsobilosti) - vyjadruje sa súvisle, výstižne a kultivovane písomnou aj ústnou formou primeranou primárnemu stupňu vzdelávania, - dokáže určitý čas sústredene načúvať, náležite reagovať, používať vhodné argumenty a vyjadriť svoj názor, - uplatňuje ústretovú komunikáciu pre vytváranie dobrých vzťahov so spolužiakmi, učiteľmi, rodičmi a s ďalšími ľuďmi, s ktorými prichádza do kontaktu, - rozumie rôznym typom doterajších textov a bežne používaným prejavom neverbálnej komunikácie a dokáže na ne adekvátne reagovať, - na základnej úrovni využíva technické prostriedky medziosobnej komunikácie, - rešpektuje kultúrnu rozmanitosť a preukazuje záujem o primeranú formu medzikultúrnej komunikácie, - v cudzích jazykoch je schopný na primeranej úrovni porozumieť hovorenému textu, uplatniť sa v osobnej konverzácii, ako aj tvoriť texty, týkajúce sa bežných životných situácií,

-

-

-

kompetencie (spôsobilosti) uplatňovať základ matematického myslenia a základné schopnosti poznávať v oblasti vedy a techniky používa základné matematické myslenie na riešenie praktických problémov v každodenných situáciách a je schopný (na rôznych úrovniach) používať matematické modely logického a priestorového myslenia a prezentácie (vzorce, modely), je pripravený ďalej si rozvíjať schopnosť objavovať, pýtať sa a hľadať odpovede, ktoré smerujú k systematizácii poznatkov, kompetencie (spôsobilosti) v oblasti informačných a komunikačných technológií vie používať vybrané informačné a komunikačné technológie pri vyučovaní a učení sa, ovláda základy potrebných počítačových aplikácií, dokáže primerane veku komunikovať pomocou elektronických médií, dokáže adekvátne veku aktívne vyhľadávať informácie na internete, vie používať rôzne vyučovacie programy, získal základy algoritmického myslenia, chápe, že je rozdiel medzi reálnym a virtuálnym svetom, vie, že existujú riziká, ktoré sú spojené s využívaním internetu a IKT,

kompetencia (spôsobilosť) učiť sa učiť sa - má osvojené základy schopnosti sebareflexie pri poznávaní svojich myšlienkových postupov, - uplatňuje základy rôznych techník učenia sa a osvojovania si poznatkov, - vyberá a hodnotí získané informácie, spracováva ich a využíva vo svojom učení a v iných činnostiach, - uvedomuje si význam vytrvalosti a iniciatívy pre svoj pokrok,

11

kompetencia (spôsobilosť) riešiť problémy - vníma a sleduje problémové situácie v škole a vo svojom najbližšom okolí, vie rozoznať ozajstný problém, premýšľa o jeho príčinách a navrhne riešenie podľa svojich vedomostí a skúseností z danej oblasti, - pri riešení problémov hľadá a využíva rôzne informácie, skúša viaceré možnosti riešenia problému, overuje správnosť riešenia a osvedčené postupy aplikuje pri podobných alebo nových problémoch, - pokúša sa problémy a konflikty vo vzťahoch riešiť primeraným (chápavým a spolupracujúcim) spôsobom, -

-

osobné, sociálne a občianske kompetencie (spôsobilosti) má základy pre smerovanie k pozitívnemu sebaobrazu a sebadôvere, uvedomuje si vlastné potreby a tvorivo využíva svoje možnosti, dokáže odhadnúť svoje silné a slabé stránky ako svoje rozvojové možnosti, uvedomuje si dôležitosť ochrany svojho zdravia a jeho súvislosť s vhodným a aktívnym trávením voľného času, dokáže primerane veku odhadnúť dôsledky svojich rozhodnutí a činov, uvedomuje si, že má svoje práva a povinnosti, má osvojené základy pre efektívnu spoluprácu v skupine, dokáže prijímať nové nápady alebo aj sám prichádza s novými nápadmi a postupmi pri spoločnej práci, uvedomuje si význam sociálno-emočnej klímy v triede a svojím konaním prispieva k dobrým medziľudským vzťahom, kompetencia (spôsobilosť) vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry dokáže sa vyjadrovať na úrovni základnej kultúrnej gramotnosti prostredníctvom umeleckých a iných vyjadrovacích prostriedkov, dokáže pomenovať druhy umenia a ich hlavné nástroje a vyjadrovacie prostriedky (na úrovni primárneho vzdelávania), uvedomuje si význam umenia a kultúrnej komunikácie vo svojom živote, cení si a rešpektuje kultúrno-historické dedičstvo a ľudové tradície, rešpektuje vkus iných ľudí a primerane veku dokáže vyjadriť svoj názor a vkusový postoj, ovláda základné pravidlá, normy a zvyky súvisiace s úpravou zovňajšku človeka, pozná bežné pravidlá spoločenského kontaktu (etiketu), správa sa kultúrne, primerane okolnostiam a situáciám, má osvojené základy pre tolerantné a empatické vnímanie prejavov iných kultúr.

Sme škola a ako vzdelávacia inštitúcia sa nevzdávame ani úlohy výchovy, preto chceme, aby náš absolvent bol aj usilovný, svedomitý, samostatný, čestný. Absolvent našej školy by mal svojím vystupovaním robiť dobré meno škole, byť schopný vytvárať dobré medziľudské vzťahy, byť schopný hodnotiť svoju úlohu v škole, v rodine a v spoločnosti, byť schopný starať sa o svoje fyzické i psychické zdravie, vedieť uzatvárať kompromisy, byť schopný vyhľadávať, hodnotiť a využívať pri učení rôzne zdroje informácií, osvojiť si metódy štúdia a práce s informáciami, poznať metódy prírodných vied (hypotéza, experiment, analýza) a diskutovať o prírodovedných otázkach, mať schopnosť presadzovať ekologické prístupy pri riešení problémov, mať schopnosť vnímať dejiny vlastného národa vo vzájomnom prepojení s vedomosťami zo všeobecných dejín, dobre ovládať slovenský jazyk a sám sa starať o kultúru svojho písomného a ústneho vyjadrovania, ovládať dva svetové jazyky, mať schopnosť vnímať umenie, snažiť sa porozumieť mu 12

a chrániť umelecké prejavy, byť si vedomý svojich kvalít, byť pripravený uplatniť sa v zamestnaní a byť zodpovedný za svoj život. 5.

Pedagogické stratégie

V oblasti rozumovej výchovy je naším cieľom rozvíjať u žiakov tvorivé myslenie, samostatnosť, aktivitu, seba hodnotenie. Osobnostný a sociálny rozvoj budeme realizovať stimuláciou skupín žiakov so slabšími vyučovacími výsledkami, podporou individuálnych schopností. Školský špeciálny pedagóg poskytne odbornú pomoc žiakom so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami, ich rodičom a zamestnancom školy. Členovia prírodovedného krúžku sa každoročne zapájajú do súťaže „Príroda pre deti“ do Enviroprojektu, náš projekt tento rok nebol podporený, naša práca však bude pokračovať. Pri prevencii drogových závislostí sa chceme zamerať aj na iné aktivity ako besedy. (Napriek tomu, že s tvrdými drogami sme sa nestretli, treba sústavne pôsobiť proti fajčeniu a alkoholickým nápojom cez koordinátora, rodičov a všetkých vyučujúcich, účelným využívaním voľného času i vlastným príkladom). Chceme si všímať talent v jednotlivých oblastiach a rozvíjať ho do maximálnej možnej miery. Viac budeme preferovať samostatnú prácu žiakov a ich cieľavedomé zvládanie učiva. Dôležitým odporúčaním do budúceho školského roka je pre nás potreba orientácie na pozitívne hodnotenie žiakov, najmä slabo prospievajúcich, pre zvýšenie vnútornej motivácie. Podporujeme výučbu pomocou didaktickej techniky, využívame IKT vo vyučovaní. Vo svojej pedagogickej práci sa členky MZ budú snažiť v duchu humanizácie, tolerancie a rešpektovania „Dohovoru o prácach dieťaťa“ o zmenu atmosféry v škole. Prirodzenou a hravou formou budú učiť žiakov nachádzať skutočné dobrodružstvo v poznávaní vo zvedavosti, nechať im prežívať radosť a uspokojenie z výsledkov vlastného úsilia. Vedieť upravovať a oživovať učivo tak, aby sa zmocnili vedomostí dobrovoľne s pocitom vlastného objavovanie. Nevnucovať deťom svoje predstavy, ale vedieť priznať individualitu dieťaťa v atmosfére pohody, vľúdnosti, vzájomného porozumenia a tolerancie. Členky budú zvyšovať úroveň rečovej zručnosti a rozvoj čitateľskej a informačnej gramotnosti. Žiaci budú pravidelne využívať školskú knižnicu, kde sa zvyšovanie záujmu o čítanie podporí aj prácou s počítačom. Špecifickým cieľom je vybudovať a rozšíriť knižnú základňu. Zabezpečia účasť žiakov na podujatiach organizovaných verejnou knižnicou. Členky MZ uskutočnia čitateľský maratón a vyberú vhodnú knihu. Rozšíria využitie výpočtovej techniky v práci učiteľa. Aj naďalej budú vo vyučovacom procese využívať informačno-komunikačné technológie, využívať edukačné programy na CD nosičoch. Využívať budú inovatívne metódy práce. Pokračovať budú v aktivitách ochrany človeka a prírody, environmentálnej výchove a výchove k telesnej zdatnosti mimo vyučovania.

13

Zabezpečenie výučby pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami Vzhľadom na skutočnosť, že aj na našej škole sa nachádzajú žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, budeme im vytvárať optimálne podmienky pre ich rozvoj. Ide o žiakov so zdravotným znevýhodnením, zo sociálne znevýhodneného prostredia a nadaných žiakov. a) Žiaci so zdravotným znevýhodnením: - odborné personálne zabezpečenie - výchovný poradca, spolupráca s psychológom - spolupráca s rodičmi a ďalšími subjektmi podľa potreby, - individuálny výchovno-vzdelávací program vypracovaný príslušným vyučujúcim podľa odporučenia odborného lekára resp. psychológa a v spolupráci so zákonným zástupcom, - hodnotenie vzdelávacích výsledkov týchto žiakov je uskutočňovaná podľa platnej legislatívy. b) Žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia Na škole žiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia sú vytvorené rovnaké podmienky ako ostatným žiakom (rôzne úľavy, pomoc ZRPŠ, ...) c) Žiaci s nadaním: Jedincom s rôznym nadaním napr. cudzie jazyky, výtvarné, športové, technické, apod. je venovaná individuálna pozornosť pedagógov a taktiež dotáciou z hodín školského vzdelávacieho programu. 6.

Finančná gramotnosť

Finančná gramotnosť a jej realizácia je uskutočňovaná a zaradená do tém v predmetoch matematika, resp. prírodoveda. 7.

Charakteristika vzdelávacích (obsahových) oblastí a začlenenie prierezových tém

7.1.

Charakteristika vzdelávacích oblastí

7.1.1.

Jazyk a komunikácia

V jazykovej časti oblasti jazyk a komunikácia sú určujúcimi ciele rozvíjania komunikatívnych schopností žiakov, ktoré síce boli deklarované aj v minulosti, ale ich uskutočňovanie bolo vytláčané tendenciou obsiahnuť pomerne veľkú sumu jazykových pojmov na vysokej úrovni abstrakcie Zdôrazňujeme preto chápanie jazyka ako nástroja myslenia a komunikácie medzi ľuďmi, čo by sa vo vyučovaní jazyka malo premietnuť do zámerného preferovania rozvoja komunikatívnych kompetencií, ktoré budú istým teoretickým i praktickým východiskom ich ďalšieho rozvíjania v ostatných vyučovacích predmetoch s ohľadom na ich špecifické potreby. Výrazne sa posilnil komunikatívnozážitkový model vyučovania jazyka a naopak oslabila sa tendencia obsiahnuť „školskú podobu“ vednej disciplíny – lingvistiky. Obsah sa zredukoval v prospech aktivít žiakov, ktorí majú v čo najväčšom rozsahu interpretačno-hodnotiacim spôsobom pracovať s jazykovými komunitátmi. Najväčší akcent sa pritom kladie na vlastnú tvorbu jazykových prejavov, prácu s informáciami, čitateľskú gramotnosť, schopnosť argumentovať a pod. Primárnym v literárnej výchove sa stáva rozvoj schopnosti žiaka poznávať svet a zmocňovať sa ho esteticko-umeleckými prostriedkami a úsilie odstrániť z vedomia žiaka presvedčenie jedinečnosti a nenahraditeľnosti kognitívneho prístupu k svetu a smerovanie k pochopeniu špecifík, ktoré v poznávacom procese predstavuje estetické osvojovanie reality. 14

Obsahové osnovanie predmetu smeruje k rozvíjaniu čitateľských kompetencií, resp. súboru vedomostí, zručností, hodnôt a postojov zameraných na príjem (recepciu) umeleckého textu (čítanie, deklamácia, počúvanie), jeho analýzu, interpretáciu a hodnotenie. Najdôležitejším prvkom v tejto koncepcii literárnej výchovy je sústredenie dôrazu na čítanie ako všestranné osvojovanie umeleckého textu. Cieľom sa stáva rozvoj čitateľských schopností, ktoré ďaleko presahujú aspekt technického zvládnutia čítaného textu a smerujú k prijatiu jeho obsahu. Dobré zvládnutie jazykového učiva a najmä komunikatívnych kompetencií vytvára predpoklad na rozvinutie schopnosti úspešne sa uplatniť na trhu práce a v súkromnom živote. Jazyk sa chápe ako znak národnej a individuálnej identity, ako prostriedok komunikácie a profesionálnej realizácie a prostriedok na vyjadrovanie citov a pocitov. Cudzie jazyky naopak prispievajú k pochopeniu a objavovaniu tých skutočností, ktoré presahujú oblasť skúseností sprostredkovaných štátnym jazykom. Poskytujú živý jazykový základ a predpoklady pre komunikáciu žiakov v rámci Európskej únie. Cudzie jazyky umožňujú poznávať odlišnosti v spôsobe života ľudí iných krajín a ich odlišné kultúrne tradície. Poskytujú prehĺbenie vedomostí a vzájomného medzinárodného porozumenia a tolerancie a vytvárajú podmienky pre spoluprácu škôl na medzinárodných projektoch. Obsah vzdelávacej oblasti Jazyk a komunikácia sa realizuje vo vzdelávacích predmetoch slovenský jazyk a literatúra a cudzích jazykoch pre primárny stupeň vzdelávania: – Slovenský jazyk a literatúra – cudzí jazyk – anglický jazyk Členenie vzdelávacej oblasti podľa kľúčových jazykových kompetencií, t. j. podľa procesov, ktoré sa nimi rozvíjajú: – – – –

Počúvanie Komunikácia (hovorenie) Čítanie Písanie

s porozumením

Cieľové zameranie vzdelávacej oblasti Vzdelávanie v danej vzdelávacej oblasti smeruje k utváraniu a rozvíjaniu kľúčových kompetencií tým, že vedie k: – podpore sebadôvery každého žiaka, – k osvojeniu si vedomostí a nadobudnutých kompetencií, ktoré im umožnia vzdelávať sa po celý ich život a zaujať aktívne miesto v socio-kultúrnom prostredí, – príprave všetkých žiakov tak, aby sa stali zodpovednými občanmi, schopnými podieľať sa na rozvoji demokratickej spoločnosti, pluralizmu a kultúrnej otvorenosti, – zaručeniu rovnakých šancí sociálnej emancipácie pre všetkých žiakov, – pochopeniu vzdelávania v príslušnom jazyku, v ktorom sa odráža historický a kultúrny vývoj národa a zároveň ako významný zjednocujúci činiteľ národného spoločenstva a ako dôležitý prostriedok celoživotného vzdelávania, – vnímaniu a postupnému osvojovaniu si jazyka ako bohatého mnohotvárneho prostriedku k získavaniu a odovzdávaniu informácií, k vyjadrovaniu vlastných postojov a názorov, – zvládnutiu základných pravidiel medziľudskej komunikácie daného kultúrneho prostredia a nadobudnutiu pozitívneho vzťahu k jazyku v rámci interkultúrnej komunikácie, 15

– nadobudnutiu vzťahov k slovesným umeleckým dielam, k vlastným čitateľským zážitkom, k rozvíjaniu svojho pozitívneho vzťahu k literatúre a k ďalším druhom umenia vychádzajúcich z umeleckých textov a rozvíjaniu svojich emocionálnych a estetických cítení a vnímaní, – pestovaniu vedomia jazykovej príslušnosti k istému etniku, pocitu jazykovej príbuznosti a spolupatričnosti s inými etnikami, prostredníctvom ovládania normy spisovného jazyka, – viesť žiakov k zvyšovaniu jazykovej kultúry ich verbálnych ústnych i písomných jazykových prejavov. 7.1.2.

Matematika a práca s informáciami

Táto oblasť zahrňuje v sebe učebné predmety matematiku a informatickú výchovu. Vzdelávací obsah matematiky v 1. stupni ZŠ je rozdelený do piatich tematických okruhov, čo sa zachováva aj pre ostatné stupne vzdelávania, pričom na každom stupni explicitne nemusí byť zastúpený každý tematický okruh: – – – – –

Čísla, premenná a počtové výkony s číslami, Postupnosti, vzťahy, funkcie, tabuľky, diagramy, Geometria a meranie , Kombinatorika, pravdepodobnosť, štatistika Logika, dôvodenie, dôkazy.

Matematika rozvíja u žiakov matematické myslenie, ktoré je potrebné pri riešení rôznych problémov v každodenných situáciách. Je rozpracovaná na kompetenčnom základe, čo zaručuje vysokú mieru schopnosti aplikácie matematických poznatkov v praxi. Informatika podobne ako matematika rozvíja myslenie žiakov, ich schopnosť hľadať riešenia problémových úloh a overovať ich s použitím IKT. Vedie k presnému vyjadrovaniu myšlienok a postupov a ich zaznamenaniu vo formálnych zápisoch, ktoré slúžia ako všeobecný prostriedok komunikácie. Systematické základné vzdelanie v oblasti informatiky a využitia jej nástrojov zabezpečí rovnakú príležitosť všetkým žiakom na 1. stupni získať základnú digitálnu gramotnosť. Cieľom učebného predmetu Matematika na 1. stupni ZŠ je rozvoj tých schopností žiakov, pomocou ktorých sa pripravia na samostatné získavanie a aplikáciu poznatkov. Na dosiahnutie tohto cieľa majú získať také skúsenosti, ktoré vyústia do poznávacích metód zodpovedajúcich veku žiakov. Presnejšia špecifikácia cieľov: – veku primerané presné použitie materinského a odborného jazyka, tabuliek, grafov a diagramov, – v súlade s osvojením matematického obsahu a prostredníctvom numerických výpočtov spamäti, písomne aj na kalkulačke, rozvíjať numerické zručnosti žiakov, – na základe skúseností a činností rozvíjanie orientácie žiakov v rovine a v priestore, – riešením úloh a problémov postupné budovanie vzťahu medzi matematikou a realitou, na základe využitia induktívnych metód rozvíjať matematické nazeranie, logické a kritické myslenie, – spolu s ostatnými učebnými predmetmi sa podieľať na primeranom rozvíjaní schopností žiakov používať prostriedky IKT (kalkulátory, počítače) k vyhľadávaniu, spracovaniu a uloženiu informácií, – viesť žiakov k získaniu a rozvíjaniu zručností súvisiacich s procesom učenia sa, – systematickým, premysleným a diferencovaným riadením práce žiakov podporiť a upevňovať kladné morálne a vôľové vlastností žiakov. 16

Cieľom informatiky na 1. stupni ZŠ je zoznámenie sa s počítačom a možnosťami jeho využitia v každodennom živote. Prostredníctvom aplikácií primeraných veku majú žiaci získať základné zručnosti v používaní počítača. Využitím vhodných tém z ostatných predmetov (slovenský jazyk a literatúra, matematika, výtvarná výchova, hudobná výchova) sa žiaci zoznámia s možnosťami kreslenia, trénovania počítania, písania a ďalšími najtypickejšími druhmi aplikácií. V predmete informatika sa žiaci pripravujú na pochopenie základných pojmov a mechanizmov pri riešení najrôznejších problémov pomocou, resp. prostredníctvom IKT. Žiaci sa naučia využívať nástroje internetu na komunikáciu, na vlastné učenie sa a aj na riešenie školských problémov, na získavanie a sprostredkovanie informácií. Žiaci získajú základy algoritmického myslenia a schopnosť uvažovať nad riešením problémov pomocou IKT. Vzdelávací obsah informatiky v Štátnom vzdelávacom programe je rozdelený na päť tematických okruhov: – – – – –

Informácie okolo nás Komunikácia prostredníctvom IKT Postupy, riešenie problémov, algoritmické myslenie Princípy fungovania IKT Informačná spoločnosť

7.1.3.

Príroda a spoločnosť

Príroda a spoločnosť sú dve navzájom prepojené súčasti nášho života, ktoré zaujímajú žiakov už od predškolského veku. Žiaci si uvedomujú priestor okolo seba, prírodu, ľudí, kultúru a to všetko vo vzájomnom vzťahu a navzájom sa ovplyvňujúce. V tomto veku sú žiaci prirodzene zvedaví, zaujímajú sa o svet okolo seba a o jeho fungovanie, hľadajú príčiny fungovania, skúšajú a učia sa pri tom. Postupné oboznamovanie sa s prírodnými a spoločenskými javmi a zákonitosťami v súlade s prírodovedným a spoločenskovedným poznaním je umožnené v tomto stupni vzdelávania takým spôsobom, ktorý u žiaka rozvíja aj procesuálnu stránku samotného poznávacieho procesu. Dôležité je, aby žiak vnímal zmeny vo svojom okolí, rozumel a snažil sa ich vysvetliť. Vzdelávacie činnosti sú zamerané na podnecovanie poznávacej zvedavosti a skúmanie javov a udalostí, ktoré sú spojené so samotným a jeho bezprostredným životným prostredím. Vyučovanie je postavené na pozorovacích a výskumných aktivitách, ktorých cieľom je riešenie čiastkových problémov, pričom východiskom k stanovovaniu problémov sú aktuálne detské vedomosti, ich minulá skúsenosť a úroveň ich kognitívnych schopností, napríklad v témach „plynutie času, zmeny v prírode, cyklus stromu, rastliny, zvieratá, hmota“. Okrem samotného skúmania javov v prírode, žiaci tým, že cestujú so svojimi rodičmi, všímajú si priestor okolo seba. Prebudenie záujmu o krásy prírody a zaujímavé ľudské výtvory v blízkom, ale aj vzdialenom okolí je podoprené učením sa zaujímavým spôsobom o vlasti vo vlastivede. Dôležitým cieľom je rozvíjať poznanie dieťaťa v oblasti spoznávania prírodného prostredia a javov s ním súvisiacich tak, aby bolo schopné samostatne sa orientovať v informáciách a vedieť ich spracovávať objektívne do takej miery, do akej mu to povoľuje jeho kognitívna úroveň, viesť žiakov k pochopeniu potreby ochrany prírodného a kultúrneho prostredia a k jeho aktívnej ochrane, viesť žiakov k efektívnejšiemu využívaniu látok, ktoré príroda ľuďom poskytuje, umožniť poznanie fungovania ľudského tela a zdravý životný štýl a viesť k aktívnej ochrane vlastného zdravia, rozvíjať emotívne (dobrodružné) poznávanie, pozorovanie a hodnotenie javov z rodnej krajiny (okolie školy a bydliska), ale aj širšieho okolia svojho regiónu a celej krajiny, podporovať schopnosť žiakov rozprávať o svojom 17

rodnom kraji (krajine svojho okolia), pričom využívajú poznatky zo svojich pozorovaní a skúseností, porozprávať o významných historických udalostiach. S rozvojom poznatkového systému a spôsobov jeho obohacovania a modifikácie súvisí aj rozvoj špecifických postojov, ktoré vedú dieťa k uvedomelejšiemu využívaniu svojich vedomostí. Rozvoj poznatkového systému, spôsobov jeho nadobúdania a modifikácie poznatkov, ako aj rozvoj špecifických postojov, majú v edukačnom pôsobení učiteľa vzájomne ekvivalentnú hodnotu a postavenie. Dieťa nezískava len poznatky, ale postupne sa stáva prírodovedne gramotným. Postupné objavovanie sveta žiakmi je predmetom troch učebných predmetov prvouky, prírodovedy a vlastivedy. 7.1.4.

Človek a hodnoty

Vzdelávacia oblasť sa zameriava na budovanie a kultiváciu duševného, duchovného a sociálneho rozmeru mladých ľudí. Napomáha im k postupnému vytváraniu ich hodnotovej orientácie tak, aby raz ako dospelí jedinci bol prínosom pre ľudské spoločenstvo. Cieľom vzdelávacej oblasti je vychovávať osobnosť s vlastnou identitou a hodnotovou orientáciou, v ktorej úcta k človeku a k prírode, spolupráca, prosociálnosť a národné hodnoty zaujímajú významné miesto. Pri plnení tohto cieľa sa neuspokojuje iba s poskytovaním informácií o morálnych zásadách, ale zážitkovým učením účinne podporuje pochopenie a interiorizáciu (zvnútornenie) mravných noriem a napomáha osvojeniu správania sa, ktoré je s nimi v súlade. Pripravuje mladých ľudí pre život v tom zmysle, aby raz ako dospelí prispeli k vytváraniu harmonických a stabilných vzťahov v rodine, na pracovisku, medzi spoločenskými skupinami, v národe a medzi národmi. Obsah vzdelávacej oblasti Človek a hodnoty sa realizuje v povinne voliteľných vzdelávacích predmetoch etická výchova alebo náboženská výchova. Súčasťou vzdelávacej oblasti je – Etická výchova (primárny, nižší sekundárny stupeň vzdelávania) – Náboženská výchova (primárny, nižší sekundárny stupeň vzdelávania) Učebné osnovy náboženskej výchovy budú predmetom schvaľovania Konferencie biskupov Slovenska v zmysle zmluvy s Vatikánom. Povinne voliteľný vzdelávací predmet etická výchova sa v prvom rade zameriava na výchovu k prosociálnosti, ktorá sa odráža v morálnych postojoch a v regulácii správania žiakov. Pre etickú výchovu je primárny rozvoj etických postojov a prosociálneho správania. Jej súčasťou je aj rozvoj sociálnych zručností (otvorená komunikácia, empatia, pozitívne hodnotenie iných), ako aj podpora mentálnej hygieny, podieľa sa na primárnej prevencii porúch správania a učenia. Povinne voliteľný vzdelávací predmet náboženská výchova formuje v človeku náboženské myslenie, svedomie, náboženské vyznanie a osobnú vieru ako osobný prejav náboženského myslenia a integrálnej súčasti identity človeka. Vzdelávanie v tejto oblasti smeruje k rozvíjaniu schopností a spôsobilostí žiakov a vedie ich k: – sebaúcte, k autonómnemu cíteniu a mysleniu, – hodnoteniu, zaujímaniu stanovísk, rozlišovaniu dobra os zla, – spoznávaniu efektívnej komunikácie, dôvodov a prvkov prosociálneho správania primeraného veku, – spoznávaniu zásad dobrých medziľudských vzťahov, 18

zvnútorňovaniu prosociálnych hodnôt, postojov a sociálnych noriem, rozvíjaniu sociálnych zručností, formovaniu spoločenstva žiakov, rozvíjaniu a reflexii v otázkach Boha, významu sveta, zmyslu a hodnoty života a noriem pre konanie človeka a dávaniu odpovede na základe zjavenia a viery v cirkvi, – oboznamovaniu so skutočnosťou viery a s posolstvom, na ktorom sa viera zakladá a napomáhaniu prostredníctvom uvažovania rozumom zdôvodniť vieru, – prijímaniu osobných rozhodnutí vo vzťahu k iným konfesiám a náboženstvám, k svetonázorom a ideológiám a podpore pochopenia a tolerancie voči rozhodnutiam druhých, – motivácii k osobnému náboženskému životu a k zodpovednému konaniu v cirkvi a v spoločnosti. – – – –

7.1.5.

Umenie a kultúra

Vzdelávacia oblasť rozvíja žiakovo povedomie vlastnej kultúrnej identity, jeho vlastné kultúrno-historické vedomie, schopnosť rešpektovať a tolerovať hodnoty iných kultúr už aj na 1. stupni ZŠ, kultivovanú vizuálnu, sluchovú, jazykovú a pohybovú gramotnosť a tvorivosť. V primárnom stupni výchovy a vzdelávania nadväzuje na spontánne detské aktivity a prípravu v predprimárnom stupni. Žiak sa učí využívať základné kultúrne nástroje na kultivovanú komunikáciu, postupne rozlišovať rôzne súčasti kultúry (umenie, veda, náboženstvo, šport). Učí sa vyjadrovať svoje estetické zážitky z vnímania umeleckých diel, chápať význam, estetickej činnosti v každodennom živote, chápať význam umenia v živote jednotlivca a spoločnosti. Rozvíja sa jeho záujem o kultúrne dedičstvo svojho regiónu, národa a štátu, zoznamuje sa s európskou tradíciou, s kultúrou iných národov, učí sa chápať význam kultúrnych a umeleckých pamiatok. Získava vedomosti o súčasnej umeleckej tvorbe a kultúre a rozvíja si jej porozumenie. Prostredníctvom obsahu, ktorý je uvedený vo vzdelávacej oblasti sa primerane veku formujú samostatné a zodpovedné postoje k súčasnej kultúrnej ponuke, k móde a k subkultúram, rozvíja sa žiakovo kritické myslenie vo vzťahu k ponuke masmédií a k iným súčasným kultúrnym procesom. Rozvíjajú sa žiakove interkultúrne kompetencie pre komunikáciu a spoluprácu s príslušníkmi iných kultúr. Obsah vzdelávacej oblasti je zameraný prakticky aj teoreticky. V primárnom vzdelávaní rozvíja hlavne zručnosti v práci s umeleckými prostriedkami a s kultúrnymi nástrojmi na základe zážitku zo samotného tvorivo-vyjadrovacieho procesu žiaka. Vzdelávacia oblasť rozvíja osobnostné, kognitívne, komunikačné a občianske kompetencie. Pretože žiak je komplexnou osobnosťou a nie je možné rozvíjať jeho kompetencie izolovane, jednotlivé kompetencie sa rozvíjajú cez viaceré témy. Vyjadrovacie procesy umení poskytujú k takejto komplexnosti veľmi dobré východisko, lebo v integrovanej forme zapájajú mimoracionálne (zmyslové, citové, motorické) zložky, spolu s predstavivosťou, fantáziou a racionálnym (analyticko-syntetickým) myslením. Od žiaka sa očakávajú najmä jeho autentické, tvorivé riešenia úloh. Predmety umeleckých výchov poskytujú možnosti medzipredmetových väzieb s predmetmi iných oblastí. Spôsobilosť vnímania a používania základných vyjadrovacích prostriedkov a kompozičných princípov, kreatívneho vyjadrovania svojich myšlienok, skúseností a emócií rozvíjame prostredníctvom vybraných médií výtvarného, hudobného, dramatického prejavu, písaného a hovoreného slova. V prierezovej forme (prostredníctvom výtvarnej výchovy) aj základnými témami architektúry a multimédií (video, film, elektronické médiá). 19

Oblasť je v primárnom stupni realizovaná prostredníctvom povinných predmetov výtvarná výchova a hudobná výchova. V školskom programe je možné zaviesť aj predmet dramatická výchova. Cieľom vzdelávacej oblasti je, aby žiak: – dokázal chápať význam umenia a estetických, estetickej činnosti a faktorov v každodennom živote, – získal poznatky o súčasnej umeleckej tvorbe a kultúre, – mal povedomie vlastnej kultúrnej identity a kultúrno-historického povedomia, – rozlišoval hlavné umelecké druhy, opisoval svoje estetické zážitky z vnímania umeleckých diel, – rešpektoval a toleroval hodnoty iných kultúr, mal základné interkultúrne kompetencie pre komunikáciu s príslušníkmi iných kultúr, – primerane veku si vytváral vlastné názory a postoje – uplatňoval kritické myslenie k súčasnej kultúrnej ponuke a k médiám, – dokázal tvorivo vyjadrovať svoje predstavy a myšlienky vybranými prostriedkami výtvarného umenia, hudby, písaného a hovoreného slova, pohybového gesta, – formoval kultivovanú vizuálnu, sluchovú, jazykovú a pohybovú gramotnosť. 7.1.6.

Človek a svet práce

Oblasť Človek a svet práce zahŕňa návrhy pracovných činností a technológií, ktoré by mali viesť žiakov k získaniu základných zručností v rôznych oblastiach ľudskej činnosti a prispievať k úcte k práci. Do vzdelávacej oblasti patrí predmet pracovné vyučovanie, ktoré sa zameriava na praktické pracovné návyky a dopĺňa celé základné vzdelávanie o dôležitú zložku nevyhnutnú pre uplatnenie sa človeka v ďalšom živote a v spoločnosti. Tým sa odlišuje od ostatných vzdelávacích oblastí a je ich určitou protiváhou. Je založená na tvorivej spolupráci žiakov. Obsahom predmetu pracovné vyučovanie je tvorivé využitie technických materiálov, základy konštruovania, stravovanie a príprava jedál, starostlivosť o životné prostredie, ľudové tradície a remeslá. 7.1.7.

Zdravie a pohyb

Vzdelávacia oblasť Zdravie a pohyb vytvára priestor pre uvedomenie si potreby celoživotnej starostlivosti o svoje zdravie, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je pohyb. Hlavným predmetom je telesná výchova, ale témami o starostlivosti o zdravie prispievajú aj prírodoveda, resp. etická výchova. Zameranie telesnej výchovy v primárnom vzdelávaní je dominantne zamerané na telesné, funkčné a pohybové zdokonaľovanie, čím sa prispieva k upevňovaniu zdravia, zdravotne orientovanej zdatnosti a pohybovej výkonnosti. Telesná výchova poskytuje elementárne teoretické a praktické vzdelanie z oblasti pohybu a športu, významne prispieva k psychickému, sociálnemu a morálnemu vývinu žiakov, k formovaniu kladného vzťahu k pohybovej aktivite a plní aj významnú kompenzačnú funkciu v procese edukácie. Telesná výchova využíva široké spektrum pohybových prostriedkov, ktoré prispievajú k celkovému vývinu osobnosti s akcentom na hrubú i jemnú motoriku. Prostredníctvom pohybu – pohybových cvičení, hier a súťaží pozitívne ovplyvňuje zdravotný stav žiakov. Cieľom je: – podporovať procesy sebapoznávania a sebakontroly pri aktívnej pohybovej činnosti, – podporovať aktivitu, fantáziu a kreativitu žiakov pri pohybových aktivitách, 20

– – – – –

formovať pozitívny vzťah k telesnej výchove, pohybovým aktivitám, k športu, kultivovať pohybový prejav s akcentom na správne držanie tela, podporovať vytváranie optimálneho rozvoja zdravotne orientovanej zdatnosti, podporovať získavanie poznatkov o otázkach vplyvu pohybu na zdravie, uplatňovať zásady hygieny a bezpečnosti pri pohybovej činnosti.

Hlavným cieľom telesnej výchovy v primárnej edukácii je pozitívna stimulácia vývinu kultúrne gramotnej osobnosti prostredníctvom pohybu s akcentom na zdravotne orientovanú zdatnosť a radostné prežívanie pohybovej činnosti. Základné okruhy sú: 1. 2. 3. 4. 5.

základné lokomócie a nelokomočné pohybové zručnosti, manipulačné, pohybové a prípravné športové hry, kreatívne a estetické pohybové činnosti, psychomotorické cvičenia a hry, aktivity v prírode a sezónne pohybové činnosti

7.2. Stručná charakteristika prierezových tém Povinnou súčasťou obsahu vzdelávania sú prierezové tematiky, ktoré sa spravidla prelínajú cez obsahové vzdelávacie oblasti. Prierezové tematiky je možné uplatňovať viacerými formami - ako integrovanú súčasť vzdelávacieho obsahu oblastí vzdelávania a vhodných vyučovacích predmetov, ako samostatný učebný predmet v rámci voliteľných hodín (pri profilácii školy). Vhodná je forma projektu (v rozsahu počtu hodín, ktoré sú pridelené téme) alebo veľmi efektívnou formou kurzu. Nevyhnutnou podmienkou účinnosti a neformálnej realizácie témy je používanie aktivizujúcich, interaktívnych učebných metód. Výber spôsobu a času realizácie prierezovej tematiky je v kompetencii každej školy. Na úrovni primárneho vzdelávania zavádza Štátny vzdelávací program prierezové témy: DOPRAVNÁ VÝCHOVA - VÝCHOVA K BEZPEČNOSTI V CESTNEJ PREMÁVKE OSOBNOSTNÝ A SOCIÁLNY ROZVOJ ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA MEDIÁLNA VÝCHOVA MULTIKULTÚRNA VÝCHOVA OCHRANA ŽIVOTA A ZDRAVIA TVORBA PROJEKTU A PREZENTAČNÉ ZRUČNOSTI REGIONÁLNA VÝCHOVA A TRADIČNÁ ĽUDOVÁ KULTÚRA 7.2.1. Dopravná výchova – výchova k bezpečnosti v cestnej premávke V každodennom živote sa žiaci stávajú účastníkmi cestnej premávky ako chodci, korčuliari, kolobežkári, cyklisti, cestujúci v prostriedkoch hromadnej alebo osobnej dopravy a pod. Okrem pozitívnych stránok má doprava a motorizmus aj veľa záporných stránok. Neúmerný je počet dopravných nehôd, ktorých účastníkmi sú deti v mladšom a staršom školskom veku. Základné vedomosti, zručnosti a návyky zamerané na bezpečné správanie sa v rôznych dopravných situáciách získavajú deti najmä prostredníctvom školy. Učivo tematiky Dopravná výchova je povinnou súčasťou výchovy a vzdelávania žiakov základných škôl. Úlohou výchovy k bezpečnosti v cestnej premávke v škole je postupne pripraviť deti na samostatný pohyb v cestnej premávke - ako chodcov alebo cyklistov pričom je potrebné mať na zreteli aj aspekt výchovy budúcich vodičov motorových vozidiel. Realizácia učebnej činnosti sa uskutočňuje v objekte školy alebo v bezpečných priestoroch v okolí školy ako aj formou kurzu na detských dopravných ihriskách. Ciele výchovy k bezpečnosti v cestnej premávke na ZŠ zahŕňajú oblasť kognitívnu, afektívnu a psychomotorickú, ktoré je potrebné proporcionálne rozvíjať. 21

Ciele sú zostavené v zmysle týchto kritérií: -

Ciele: -

pochopiť funkcie dopravy ako riadeného systému vymedzeného všeobecne záväznými právnymi predpismi, sformovať si mravné vedomie a správanie sa v zmysle morálnej a právnej zodpovednosti pri chôdzi a jazde v cestnej premávke, uplatňovať zásady bezpečného správania sa v cestnej premávke podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, a to ako chodec, korčuliar, cyklista, cestujúci (spolujazdec) a pod., spôsobilosť pozorovať svoje okolie, vyhodnocovať situáciu z hľadiska bezpečnosti a aplikovať návyky bezpečného správania sa v cestnej premávke v praktickom živote, schopnosť zvládnuť techniku chôdze a jazdy na bicykli, schopnosť zvládnuť základné taktické prvky chôdze a jazdy v cestnej premávke, pochopiť význam technického stavu a údržby vozidiel pre bezpečnú jazdu v cestnej premávke a prakticky zvládnuť základné úlohy údržby bicykla, uvedomiť si význam technických podmienok dopravy a zariadení ovplyvňujúcich bezpečnosť cestnej premávky. poznať dopravné značky a riadiť sa podľa nich bezpečne chodiť po chodníku a po ceste brať ohľad na ostatných účastníkov cestnej premávky kultúrne sa správať na cestách a v dopravných prostriedkoch zavolať alebo poskytnúť pomoc pri dopravnej nehode schopnosť pozorovať svoje okolie a vyhodnocovať ho z hľadiska bezpečnosti ovládať bezpečnú jazdu na bicykli Začlenenie do výchovno – vzdelávacieho procesu:

Vlastiveda Prvouka a Prírodoveda Pracovné vyučovanie Telesná výchova Slovenský jazyk a literatúra Výtvarná výchova

rozvíjať pozorovacie schopnosti, ťažisko vyučovania je v teréne orientácia v priestore, bezpečnosť na cestách a starostlivosť o zdravie, význam dopravnej disciplíny, čistota okolia, ochrana pred dopravnou nehodovosťou, zdravé životné prostredie úprava sedadla na bicykli, výmena vzdušníc jazda na bicykli na vlastnom dopravnom ihrisku rôzne básne, články, slohová výchova maľby dopravných ihrísk, križovatiek, dopravných prostriedkov

Plán práce dopravnej výchovy: MESIAC SEPTEMBER, OKTÓBER NOVEMBER, DECEMBER JANUÁR, FEBRUÁR MAREC, APRÍL MÁJ, JÚN

TÉMA BEZPEČNOSŤ NA CESTÁCH DOPRAVNÉ ZNAČKY PRVÁ POMOC APRÍL – MESIAC BEZPEČNOSTI NA CESTÁCH NÁSTENKA, RELÁCIA DOPRAVNÉ IHRISKÁ

22

7.2.2. Environmentálna výchova Environmentálna výchova je prierezová téma, prelína sa všetkými predmetmi, ale najmä prírodovedou, vlastivedou, pracovným vyučovaním, etickou výchovou. Cieľom je prispieť k rozvoju osobnosti žiaka tak, že nadobudne schopnosť chápať, analyzovať a hodnotiť vzťahy medzi človekom a jeho životným prostredím vo svojom okolí, pričom zároveň chápe potrebu ochrany životného prostredia na celom svete. Dôležité je, aby žiaci získali vedomosti ale aj zručnosti, ktorými môžu pomáhať životnému prostrediu jednoduchými činnosťami, ktoré sú im primerané a vhodné - chrániť rastliny, zvieratá, mať kladný vzťah k domácim zvieratám ale aj k zvieratám v prírode, starať sa o svoje okolie a pod. Organizačne je vhodné prierezovú tému začleniť do viacerých predmetov prostredníctvom jednotlivých tém, projektov alebo urobiť kurzovou formou, napríklad zamerať sa jeden týždeň na environmentálnu výchovu – s teoretickou a praktickou časťou. PLÁN PRÁCE Z ENVIRONMENTÁLNEJ VÝCHOVY Až keď zomrie posledný strom, a posledná rieka bude otrávená, posledná ryba chytená, až potom si uvedomíme, že z peňazí sa nenajeme!“ Hlavné ciele: 1. Dodržiavať preberanie učiva s ENV zameraním v jednotlivých predmetoch 2. Minimalizovaním odpadov prispievať k ochrane životného prostredia 3. Do ENV aktivít zapojiť čo najviac žiakov a vyučujúcich rôznych predmetov Hlavné úlohy: -

nadobudnutie vedomostí v environmentálnej problematike, utváranie postojov v environmentálnej problematike vo všetkých predmetoch, zapájanie žiakov do súťaží a rôznych aktivít v environmentálnej oblasti, vedenie žiakov k zdravému životnému štýlu, udržiavanie čistoty v škole a v okolí školy, spolupráca s príslušnými organizáciami, účasť žiakov na krúžkoch s ENV zameraním (environmentálny krúžok, …)

Na triednických hodinách a nástenkách využiť tieto dni: 16. 10. 22. 3. 7. 4. 22. 4. 5. 6.

- Deň výživy - Medzinárodný deň vody - Medzinárodný deň zdravia - Medzinárodný deň Zeme - Svetový deň životného prostredia

Obsah: September 6. Uplatnenie ENV v každom predmete, zaznačiť ENV do tematických celkov 7. Praktické a teoretické účelové cvičenie v prírode – jesenné 8. Úprava areálu školy – vytvorenie rozpisu starostlivosti o areál školy pre jednotlivé triedy (formovanie zodpovednosti žiakov za životné prostredie)

23

Október 4. október – Svetový deň ochrany zvierat – vytvorenie nástenky k danej problematike (vytvorenie pozitívneho vzťahu k zvieratám, ochrane zvierat,...) 2. Poobedie s envirofilmom (prostredníctvom zaujímavého environmentálneho filmu vytvorenie príjemného prostredia a formovanie pozitívneho vzťahu k životnému prostrediu)

1.

November 1. Týždeň boja proti drogám – zaoberanie sa ekológiou, ako prostriedkom na zabudnutie na drogu. 2. Úprava areálu školy. 3. Príprava žiakov na prírodovedné súťaže. December 1. Využitie prírodných materiálov na zhotovovanie darčekov 2. Prikrmovanie vtáčikov v zimnom období (vytvorenie pozitívneho environmentálneho cítenia k živočíchom v zimnom období) Január 1. Dni RACIO – očistná kúra, alebo prechod na zdravé stravovanie (poukázať na význam ovocia a zeleniny pre zdravý životný štýl človeka) 2. Film s ekologickou tematikou Február 1. Poznávanie známych aj neznámych živočíchov - nástenka 2. Vyhlásenie fotografickej súťaže „Krásy prírody“ Marec 1. Naučme sa šetriť elektrickou energiou – vytvorenie nápaditých nálepiek k vypínačom svetiel. 2. 22. marec – Deň vody – nástenka 21. marec – 31. marec – Dni ochrany prírody 3. Relaxačné aktivity pre študentov s dôrazom na zvládnutie stresových záťažových situácií a podporu zdravého spôsobu života – príroda ako prostriedok Apríl 1. 1. apríl – svetový Deň vtáctva 2. Pestovanie rastlín v triede, presádzanie rastlín a starostlivosť o ne 3. 22. apríl – Deň Zeme – príprava zážitkových aktivít – TH Máj 1. Ochutnávka čajov z liečivých rastlín 2. 31. 5. – Svetový deň bez tabaku – prostriedok zdravého životného prostredia Jún 1. 5. jún – Svetový deň životného prostredia – relácia 2. Vyhodnotenie fotografickej súťaže 3. Rastliny nášho okolia – výstavka 7.2.3. Osobnostný a sociálny rozvoj Prierezová oblasť osobnostný a sociálny rozvoj rozvíja ľudský potenciál žiakov, poskytuje žiakom základy pre plnohodnotný a zodpovedný život. Znamená to nielen študijný 24

(akademický) rozvoj žiakov, ale aj rozvíjanie osobných a sociálnych spôsobilostí, ktoré spätne akademický rozvoj podporujú. Aby žiak získal kvalitné vzdelanie, k tomu je potrebné aby si už od primárneho vzdelávania rozvíjal sebareflexiu (rozmýšľal o sebe), spoznával sám seba, svoje dobré ale aj slabé stránky, rozvíjal si sebaúctu, sebadôveru a s tým spojené prevzatie zodpovednosti za svoje konanie, osobný život a sebavzdelávanie. V tejto súvislosti je potrebné aby sa naučil uplatňovať svoje práva, ale aj rešpektovať názory, potreby a práva ostatných. Dôležité je, aby prierezová téma podporovala u žiakov rozvoj schopnosti uplatňovať prevenciu sociálnopatologických javov (šikanovanie, agresivita, užívanie návykových látok). Cieľom je, aby žiak získaval a udržal si osobnostnú integritu, pestoval kvalitné medziľudské vzťahy, rozvíjať sociálne spôsobilosti potrebné pre osobný a sociálny život a spoluprácu. V tejto prierezovej tematike sa uplatňuje aj vzdelávanie k ľudským právam ale aj k rodinnej výchove. Téma sa prelína všetkými obsahovými vzdelávacími oblasťami, pričom sa pri jej uskutočňovaní berú do úvahy aktuálne potreby žiakov. Najviac priestoru má v predmete etická výchova, ale je dôležité aby si učiteľ uvedomil, že na dosiahnutie cieľov tejto prierezovej tematiky je nutné vymedziť priestor aj v náukových predmetoch. Nevyhnutné je, aby sa všetky témy realizovali prakticky, prostredníctvom vhodných cvičení, modelových situácií, diskusií, hier a iných interaktívnych metód. Ciele: 1. Osobnostný rozvoj, sebapoznávanie a poznávanie iných s dôrazom na školský, rodinný, partnerský, manželský a profesijný rámec, rozvíjanie zdravého sebavedomia a sebadôvery. 2. Sociálna komunikácia v škole, v rodine, vo vrstovníckej skupine, v partnerstve, v manželstve a na pracovisku, spoločenské správanie, bontón, etiketa. 3. Efektívne riešenie konfliktov v škole, v rodine, medzi vrstovníkmi, v partnerskom, manželskom a pracovnom živote. 4. Multikultúrna tolerancia a rešpektovanie odlišných názorov, postojov, ašpirácií, hodnôt iných ľudí v medziľudských vzťahoch a komunikácii v škole, v rodine, vo vrstovníckej skupine, v partnerstve, v manželstve a na pracovisku. 5. Prevencia agresie, násilia, šikanovania v škole medzi vrstovníkmi, v rodine, v manželstve a na pracovisku. Prevencia užívania návykových látok. Plán práce September Október November

December Január

Február

Pedagogickí pracovníci si zaznačia v časovo-tematických plánoch učivo, v ktorom sa môžu uplatniť ciele osobnostného a sociálneho rozvoja. Mesiac úcty k starším, rodičom, dospelým (rozhlasová relácia) Deň bez fajčenia – využiť aktuálnosť mesiaca na prieskum a prevenciu negatívneho vplyvu fajčenia na človeka, upozorniť aj na ekonomický a sociálny aspekt fajčiara v partnerstve a rodine. Blížiacimi sa vianočnými sviatkami pôsobiť na citovú výchovu, hovoriť o rodinnom spolužití(Slovenská charita – Konto nádeje, Hodina deťom) Na triednických hodinách, ale i vo všetkých vyučovacích predmetoch, viesť žiakov k zvýšenej pozornosti v učení, aby sa predišlo negatívnym reakciám rodičov a detí na vysvedčenie. (Násilné správanie, ohrozenie vlastného života) Riešiť konflikty v školskom prostredí, vlastné návrhy detí na riešenie konfliktov medzi spolužiakmi, vrstovníkmi a v rodine.

25

Marec

Apríl

Máj

Jún

Mesiac knihy - na hodinách čítania a literatúry vyzdvihnúť význam rodiny, spolupatričnosť súrodencov v rodine, pripomenúť právo na vzdelanie a zdravotnú starostlivosť. Medzinárodný deň žien – využiť aktuálnosť mesiaca na triednických hodinách a vyzdvihnúť význam žien v spoločnosti. Deň učiteľov - využiť aktuálnosť mesiaca na triednických hodinách a vyzdvihnúť význam učiteľa v živote jedinca. Svetový deň zdravia - využiť aktuálnosť mesiaca na triednických hodinách a vyzdvihnúť význam aktívneho odpočinku – pohybu pre radosť a zdravie. Zapojiť sa do celoslovenskej zbierky Dňa narcisov. Deň matiek - využiť aktuálnosť mesiaca na triednických hodinách a vyzdvihnúť význam matky v rodine a spoločnosti. Zorganizovať program ku Dňu matiek, vyhotovenie nástenky, pomoc pri príprave školskej besiedky. MDD – deti oslavujú - súťažia, hrajú sa Zásady bezpečného správania – prejavy týrania a zneužívania detí, nebezpečenstvo detskej pornografie a sexuálneho zneužívania detí. Organizácia voľného času počas prázdnin– najlepšia prevencia

Ďalšia náplň práce koordinátora: - sprístupniť deťom telefónne číslo Linky dôvery - v prípade podozrenia závislosti u žiaka – riešiť problém s rodičmi a kompetentnými inštitúciami - zhromažďovanie dostupnej literatúry a pracovných materiálov pre potreby učiteľov, rodičov a žiakov - zaujímavosti zverejňovať aj v školskom časopise, nástenkách a v školskom rozhlase - zúčastňovať sa na vyhlásených akciách školou a vyzdvihovať potrebu kolektívnej súdržnosti 7.2.4. Ochrana života a zdravia Ochrana života a zdravia (OŽZ) sa v základných školách realizuje prostredníctvom učebných predmetov štátneho vzdelávacieho programu a samostatných organizačných foriem vyučovania – didaktických hier jedenkrát do roka. V rámci témy sa aplikuje učivo, ktoré bolo v minulosti súčasťou povinného učiva ochrany človeka a prírody (OČP). Ochrana života a jeho zdravia integruje postoje, vedomosti a schopnosti žiakov zamerané na ochranu života a zdravia v mimoriadnych situáciách. Podobne pri pobyte a pohybe v prírode, ktoré môžu vzniknúť vplyvom nepredvídaných skutočností ohrozujúcich človeka a jeho okolie. Cieľom spoločnosti je pripraviť každého jednotlivca na život v prostredí, v ktorom sa nachádza. Nevyhnutným predpokladom k tomu je neustále poznávanie prostredníctvom pohybu a pobytu v prírode. Obsah učiva je predovšetkým orientovaný na zvládnutie situácií vzniknutých vplyvom priemyselných a ekologických havárií, dopravnými nehodami, živelnými pohromami a prírodnými katastrofami. Zároveň napomáha zvládnuť nevhodné podmienky v situáciách vzniknutých pôsobením cudzej moci, terorizmom voči občanom nášho štátu. Cieľom oblasti je formovať ich vzťah k problematike ochrany svojho zdravia a života, tiež zdravia a života iných ľudí. Poskytnúť žiakom potrebné teoretické vedomosti a praktické zručnosti. Osvojiť si vedomosti a zručnosti v sebaochrane a poskytovaní pomoci iným v prípade ohrozenia zdravia a života. Rozvinúť morálne vlastnosti žiakov, tvoriace základ vlasteneckého a národného cítenia. Formovať predpoklady na dosiahnutie vyššej telesnej zdatnosti a celkovej odolnosti organizmu na fyzickú a psychickú záťaž v náročných životných situáciách. 26

Prierezovú tému napĺňa obsah: - riešenie mimoriadnych situácií - civilná ochrana, - zdravotná príprava, - pohyb a pobyt v prírode. Zameranie školského programu zameraného na ochranu zdravia žiakov a učiteľov: a) Podporiť ochranu zdravia v čo najkomplexnejšom rozsahu. b) Využiť prepojenie poznatkov z medicíny, psychológie, pedagogiky s cieľom komlexnejšieho chápania ochrany zdravia. c) Pripraviť koncepčne a systémovo orientované aktivity. d) Zvýšiť záujem učiteľov o uplatňovanie takých metód a foriem práce vo výchovnovzdelávacom procese, ktoré podporujú ochranu zdravia. Prípravou aktivít pre žiakov a učiteľov a ich následnou realizáciou smerujeme k skvalitňovaniu výchovno-vzdelávacieho procesu pre žiakov a k rozšíreniu kompetencie učiteľov aplikovaním nových metód a získaných poznatkov z oblasti zdravotníctva vo vyučovacom procese. Pri realizácii aktivít zameraných na ochranu zdravia, vytvárame predpoklady na implementáciu odborných poznatkov zo zdravotníctva do pedagogickej praxe. Orientujeme sa na výmenu skúseností a k vzájomnému odovzdávaniu poznatkov a podporujeme postup ku kvalitatívne vyššej inšpirácii, s následnou realizáciou takých aktivít, ktoré upriamujú pozornosť na oveľa vyšší stupeň participácie žiakov v činnostiach týkajúcich sa ochrany zdravia a ich aktívneho zapájania sa do prevencie pred negatívnymi javmi poškodzujúcimi zdravie. Zameriavame sa aj na podporu zdravia u pedagogických zamestnancov. Ciele, ktoré chceme dosiahnuť: - naplniť myšlienku ochrany zdravia, v plnom rozsahu, t.j. nielen pre deti, rodičov, ale aj pre samotných učiteľov - uplatniť nové metódy a formy práce vo výchovno-vzdelávacom procese - zabezpečiť silnejší emocionálny a trvalejší zážitok smerujúci ku kvalitnejšej hodnotovej orientácii na zdravie - v reálnej praxi aplikovať získané vedomosti a schopnosti vytvoriť projekt na báze využitia metód zážitkového, bádateľského a skupinového učenia a vytvárať predpoklady v orientácii na rozvoj schopnosti vnímať, vstrebávať, spracúvať a tým uvedomenejšie a zodpovednejšie konať - vytvoriť podmienky pre ucelenejšie, komplexné a systematicky riadené aktivity smerujúce k periodicite a tým vytvárať podmienky pre zmenu v procese myslenia ochrany zdravia so zameraním na prevenciu Popis aktivít: Škola orientuje aktivity tak, aby vo svojich zámeroch uplatňovali metódy slúžiace na odstraňovanie takých javov, ktoré oslabujú individualitu jednotlivca a vytyčovali ciele na uspokojovanie základných potrieb jedinca v telesnej, psychickej, sociálnej a duchovnej oblasti a smerovali k posilňovaniu imunity a odolnosti jednotlivca proti vplyvom negatívnych javov. Ciele aktivít: - zamerať sa na prevenciu pred negatívnymi sociálnymi javmi spoločnosti, ako sú šikanovanie, požívanie drog, ....

27

- vyučovanie zosúladiť s novými trendmi vzdelávania, preferovať metódy podporujúce tvorivosť žiakov a ich aktívne poznávanie v oblasti zdravotnej problematiky zvýšením ich participácie v procese učenia - vyučovanie orientovať na komunitný charakter, kde sa môžu uplatniť všetci jednotlivci - podporovať učenie sa k životným zručnostiam, ako sú samostatne humánne myslieť, jednať a niesť zodpovednosť - preniesť dôraz z nepodstatných, na skutočne dôležité veci - viacej uplatňovať vzťah dôvery, bezpečia a spolupráce, ktoré sú zdrojom pozitívnych zmien - vytvárať podmienky na širšiu komunikáciu podporujúcu užšie spolupracujúce vzťahy medzi jednotlivcami, čo má pozitívny dopad v konečnom dôsledku ako na skupinu tak aj na jednotlivca - uplatňovať metódy skupinového vyučovania, kooperatívneho učenia, zážitkového učenia, integrovaného vyučovania - znásobiť efektívnosť a účinnosť v získaní nadobudnutých vedomostí - učenie teoretických poznatkov dopĺňať praktickým výcvikom, učením sa na vlastnej skúsenosti v skupine, zažitím chvíle vzájomnosti, radosti, prežitím tvorivej atmosféry spoločenstva, a tým vytvoriť nezastupiteľné miesto vo vývoji hodnotovej orientácie osobnosti. Na zdravie človeka má vplyv jeho správanie ako aj spôsob života. Človek môže svoj život ovplyvniť tým, že svoje zdravie zaradí medzi svoje prvoradé priority. Zmenou postoja k sebe samému, svojho postoja k druhým ľuďom, s pozitívnym citovým naladením a myslením vytváraním vzťahu s ľuďmi na základe dôvery, úcty, osvojením schopnosti riešiť problémy, zvládať stres, dodržiavať životosprávu a rešpektovať svoje potreby, vytvára predpoklad zdravého životného štýlu. V tomto školskom roku sa chceme sústrediť na aktivity, ktoré by smerovali a podporovali myšlienku zdravia ako najvyššej hodnoty pre všetkých - žiakov, rodičov, učiteľov: 1. Dostatočnú pozornosť venovať ochrane zdravého vývoja žiakov a aj informáciám týkajúcich sa prvej pomoci pri najbežnejších zdravotných problémoch a úrazov žiakov v školách. 2. Zamerať pozornosť na nové metódy orientované na humanizáciu výchovnovzdelávacieho procesu. 3. Uplatňovať a využívať vo výchovno-vzdelávacom procese mnoho aktivít súvisiacich s pohybom, relaxáciou. 4. Orientovať na aplikáciu získaných vedomostí v praxi vytvorením týždenného projektu na škole venovanému zdraviu. Cieľom vytvorených projektov účastníkmi bude sústrediť všetky aktivity prepojené na zdravie a upevňovanie hodnoty zdravia ako najvyššej kvality u detí, rodičov, zamestnancov školy. NAŠÍM HLAVNÝM CIEĽOM JE: Vnímať zdravie a pohybovú aktivitu ako jeho nevyhnutnú súčasť pri formovaní vlastného zdravého životného štýlu a jeho uplatňovaní v každodennom živote. Formovať osobnú zodpovednosť za vlastné zdravie.

28

Hlavný cieľ chceme naplniť týmito aktivitami: Mesiac September Október November December Január Február Marec Apríl Máj Jún

Aktivita Zdravie z našich záhrad – výstava ovocia a zeleniny Šarkaniáda Najkrajšie vyrezaná tekvica Vianočné trhy a vianočná besiedka pre rodičov Súťaž o najkrajšieho snehuliaka Hore brehom – dolu brehom - sánkovačka Týždeň zdravia Sadíme rozprávkový strom želaní Päťboj sily a obratnosti Zdravotné vychádzky – náučný chodník

7.2.5. Tvorba projektov a prezentačné zručnosti Charakteristika prierezovej témy Prierezová téma tvorba projektu a prezentačné zručnosti rozvíja u žiakov kompetencie tak, aby vedeli komunikovať, argumentovať, používať informácie a pracovať s nimi, riešiť problémy, spolupracovať v skupine, prezentovať sám seba, ale aj prácu v skupine. Ciele Hlavným cieľom je, aby sa žiaci prostredníctvom vlastnej organizácie práce naučili riadiť seba, tím, vypracovať si harmonogram svojich prác, získavať potrebné informácie, spracovať ich, vedieť si hľadať aj problémy, ktoré treba riešiť, správne ich pomenovať, utvoriť hypotézu, overiť ju a podobne. Naučia sa prezentovať svoju prácu písomne aj verbálne s použitím informačných a komunikačných technológií (IKT). Výstupový štandard Žiak -

vhodným spôsobom dokáže zareagovať v rôznych kontextových situáciách, dokáže nadviazať kontakt, vie zostaviť základné písomnosti osobnej agendy, pozná ich funkciu, formálnu úpravu a vie ju aplikovať, vie využiť nástroje IKT, vie identifikovať a popísať problém, podstatu javu, získať rôzne typy informácií, zhromažďovať, triediť a selektovať ich, vie kultivovane prezentovať svoje produkty, názory, vytvoriť plán prezentácie, naplánovať a realizovať základný výskum, dokáže určiť svoje silné stránky a vie ich využiť pri vhodnom výbere témy, vie aplikovať vhodnú formálnu štruktúru na prezentáciu výsledkov svojho výskumu.

Ciele aj obsah prierezovej témy tvorba projektu a prezentačné zručnosti je súčasťou viacerých predmetov. Plán činnosti September, október: 1. Tvorba ŠkVP 2. Začlenenie prierezovej témy do tematických výchovno-vzdelávacích plánov 29

November, december: 1. Výchova k ľudským právam – relácia, aktivity na triednických hodinách 2. Spolupráca pri príprave vianočnej burzy a vianočnej besiedky Január, február: 1. Popoludnie s rozprávkou 2. Spolupráca pri zápise žiakov do 1. ročníka Marec, apríl: 1. Deň zeme 2. Poznávame a ochraňujeme prírodu Máj, jún: 1. Spolupráca pri príprave Dňa matiek 2. Spolupráca pri MDD 3. Vyhodnotenie činnosti Poznámka. Plán činností je len orientačný, v priebehu školského roka sa môže meniť a dopĺňať podľa aktuálnych udalostí, regionálnych podmienok a potreby. 7.2.6. Mediálna výchova Žiaci sú vystavení vplyvom médií – nielen elektronických ale aj tlačených - rôznych časopisov. Zvlášť vo veľkej obľube sú televízia a počítač. Nie každý žiak dokáže ich obsah selektovať, preto sa čoraz viac do popredia dostáva potreba rozvíjať u žiakov mediálnu kompetenciu, ktorý by umožnila žiakom osvojiť si stratégie kompetentného zaobchádzania s rôznymi druhmi médií, kriticky a selektívne využívať médiá a ich produkty, čo znamená, že učiteľ by mal viesť žiakov k tomu, aby lepšie poznali a chápali pravidlá fungovania „mediálneho sveta“, primerane veku sa v ňom orientovali. Formovať schopnosť detí primerane veku posudzovať mediálne šírené posolstvá, objavovať v nich to hodnotné, pozitívne formujúce ich osobnostný a profesijný rast, ale tiež ich schopnosť uvedomovať si negatívne mediálne vplyvy na svoju osobnosť a snažiť sa ich zodpovedným prístupom eliminovať. Ciele mediálnej výchovy ako prierezovej témy: 1. kognitívna úroveň – rozvoj vedomostí a schopností žiakov; 1. spoznať a bližšie poznať jednotlivé druhy médií (ich funkciu), 2. učiť sa chápať a kriticky posudzovať mediálne spracovanú a znázorňovanú realitu, používané mediálne výrazové prostriedky a spôsoby usporiadania mediálnych produktov, 3. vedieť diferencovane využívať médiá a ich produkty podľa kvality plnenia ich funkcií (najmä mravnej, informačnej, vzdelávacej i zábavnej) a uspokojovania vlastných potrieb. 2. psychomotorická úroveň – rozvoj zručností žiakov 1. snažiť sa aktívne a efektívne využívať médiá v procese komunikácie, 2. učiť sa vytvárať vlastné mediálne príspevky. 3. afektívna úroveň – rozvoj postojov žiakov

30

1. zaujímať kladný postoj k mediálnym produktom, ktoré poskytujú pozitívne hodnotové orientácie pre život človeka a vyberať si takéto pre svoj konzum, 2. odmietať mediálne obsahy, ktoré odporujú etickým normám, prinášajú deformovaný pohľad na hodnoty a ohrozujú či škodia jeho osobnostnému vývinu (nerešpektujú právo človeka na ochranu jeho intimity, propagujú násilie ako normálnu a akceptovateľnú formu riešenia medziľudských a spoločenských konfliktov), 3. snažiť sa zodpovedným prístupom eliminovať negatívne mediálne vplyvy na svoju osobnosť. Na triednických hodinách a nástenkách využiť tieto dni: 1. 16. október - Deň výživy → Vplyv médií, najmä reklamy, na stravovacie návyky detí aj dospelých. 2. 21. november – Svetový deň televízie 3. 30. november – Deň počítačovej bezpečnosti 4. 27. január – Svetový deň bez internetu 5. 21. február – Medzinárodný deň materinského jazyka → v rámci MARCA = MESIACA KNIHY vyzdvihnúť knihy ako médium, ktoré skultúrňuje a rozvíja náš rečový prejav, rozširuje našu slovnú zásobu, vedie nás ku kompetentnému používaniu rodného jazyka upozorniť na negatívne dôsledky globalizácie a konvergencie médií (klásť dôraz na agresívnu „uniformizáciu“ spôsobenú prenikaním amerikanizmov do jazyka médií a poslucháčov, na „vštepovanie“ cudzieho životného štýlu poslucháčom/ čitateľom časopisov pre mládež apod. ) 6. 27. marec – Medzinárodný deň divadla 7. 3. máj – Svetový deň slobody tlače 8. 17. máj – Svetový deň telekomunikácií 9. 20. máj – Svetový deň masmédií 10. 27. máj – Deň bez mobilov Obsah: 1. SEPTEMBER 1. Zakomponovanie MEDIÁLNEJ jednotlivých predmetov 2. Tvorba plánu práce

VÝCHOVY

do

časovo-tematických

plánov

2. OKTÓBER 1. Oboznámenie kolegov s problematikou, poskytnutie praktických zadaní, podnetov na prácu s vybranými problémami konzumácie produktov masmédií na triednických hodinách. 2. Aktivity z mediálnej výchovy na triednických hodinách 3. NOVEMBER - DECEMBER 1. Prostredníctvom násteniek na hlavnej chodbe uviesť žiakov do problematiky MASMEDIÁLNEJ VÝCHOVY. 2. Praktické zadania, podnety na využitie mediálnej výchovy vo vyučovaní jednotlivých predmetov, 3. V rámci triednických hodín žiakov informovať o rizikách nezodpovedného správania sa na internete, oboznámenie s web stránkami www.ovce.sk, www.zodpovedne.sk, www.bezpečnenainternete.sk

31

4. Rozhlasová relácia (predpokladaný termín 3. XII.2010; na tému: výber relácií počas Vianoc; čas strávený s rodinou alebo televíziou – etické aspekty) – rozbor výsledkov a námety na úvahu pre žiakov. 4. JANUÁR - FEBRUÁR 1. Aktivity z mediálnej výchovy na triednické hodiny (príp. na vyučovanie jednotlivých predmetov), 2. Násilie v médiách – dotazník pre žiakov a rodičov, jeho vyhodnotenie, komentár k výstupom spolu s faktami o vplyve násilia vo filmoch, PC-hrách apod. zosumarizovaný na nástenke a informačných letákoch pre rodičov (výstup pre žiakov aj rodičov) 5. MAREC 1. „Podľa čoho by sme s mali vyberať knihy a časopisy“ – informačná nástenka, podnety + praktické postupy pre triednych učiteľov na prácu s danou problematikou, následne koncipovanie úvah na zadanú tému – koordinácia s ďalšími vyučujúcimi v rámci pripomenutia si MARCA ako MESIACA KNIHY. 6. APRÍL – MÁJ 1. aktivity z mediálnej výchovy na triednické hodiny (príp. na vyučovanie jednotlivých predmetov), 7. JÚN 1. 2. 3. 4.

Popoludnie pri filme pre I. st. na okamih kritikom (kritériá pre kvalitný film), film verzus skutočnosť, médiá a fiktívne násilie (formy mediálneho násilia a ich účinky na vnímavú detskú dušu), 5. hrdinovia z filmu, osobnosť z televíznej obrazovky – môj idol a vzor, 6. charakteristické znaky filmu v porovnaní s inými médiami. 7.2.7. Multikultúrna výchova Multikultúrna výchova je zaradená do obsahu vzdelávania s ohľadom na slovenské kultúrne prostredie, kde po stáročia spolunažívali príslušníci rôzneho etnického, národného, náboženského a kultúrneho pôvodu. Tradičná kultúrna rozmanitosť sa pritom v súčasnosti ešte prehlbuje vďaka viacerým trendom, ktoré sa často zastrešujú pojmom globalizácia. Jedným z týchto trendov, ktorý výrazne zvyšuje rozmanitosť kultúr na Slovensku, je migrácia príslušníkov vzdialenejších a doposiaľ nepoznaných kultúr a subkultúr. Multikultúrnosť slovenskej spoločnosti však nikdy neznamenala len pokojné spolunažívanie rôznych skupín obyvateľov, ale vždy bola a dodnes je poznačená aj predsudkami a stereotypmi, ktoré sa prejavujú v rôznych podobách neznášanlivosti, rasizmu, či xenofóbie. Žiaci všetkých vekových kategórií budú čoraz častejšie v osobnom aj verejnom živote vystavení rôznym kultúrnym vplyvom a v čoraz väčšej miere sa budú dostávať do kontaktu s príslušníkmi iných kultúr. Preto je potrebné, aby boli na tieto výzvy pripravení, a aby boli schopní rozoznať, rešpektovať a podporovať rôzne kultúrne ukotvenie vo svojom okolí. Cieľom prierezovej témy multikultúrna výchova je preto výchovné a vzdelávacie pôsobenie zamerané na rozvoj poznania rozličných tradičných aj nových kultúr a subkultúr, akceptáciu kultúrnej rozmanitosti ako spoločenskej reality a rozvoj tolerancie, rešpektu a prosociálneho správania a konania vo vzťahu ku kultúrnej odlišnosti. Edukačná činnosť je zameraná na to, aby škola a školské vzdelávanie fungovali ako spravodlivé systémy, kde majú všetci žiaci 32

rovnakú príležitosť rozvíjať svoj potenciál. Žiaci spoznávajú svoju kultúru aj iné kultúry, históriu, zvyky a tradície ich predstaviteľov, rešpektujú tieto kultúry ako rovnocenné a dokáže s ich príslušníkmi konštruktívne komunikovať a spolupracovať. Multikultúrnu výchovu možno prirodzene začleniť do humanitných a spoločenskovedných predmetov. Prvky multikultúrnej výchovy však možno v obsahovej a metodickej rovine či s pomocou vhodných príkladov rozvíjať aj v prírodovedných predmetoch či pri výučbe materinského a cudzích jazykov. Na úrovni nižšieho sekundárneho vzdelávania zavádza Štátny vzdelávací program prierezové tematiky, medzi ktoré patrí i multikultúrna výchova. Slovensko sa otvorilo svetu a je súčasťou procesov globalizácie: 1. 2. 3. 4. 5. 6.

kontakty s odlišnými kultúrami sa stali súčasťou každodenného života na Slovensku sa posilňuje identita starých i nových menšín slovenskí občania cestujú do celého sveta médiá do našich domovov prinášajú obrazy z celého sveta v Európskej únii máme otvorené hranice, trhy, obchody, kultúrnu a pracovnú ponuku prichádzajú k nám migranti z celého sveta

Ciele multikultúrnej výchovy rozvoj poznania – poskytuje vybrané informácie o iných kultúrach a o vzťahoch kultúr sebareflexie – pomáha uvedomiť si korene, možnosti i ohraničenie vlastnej kultúry tolerancie – podnecuje tolerantné postoje voči príslušníkom odlišných kultúr empatie – rozvíja porozumenie pre odlišné vnímanie sveta a pre odlišné životné štýly v iných kultúrach 5. akceptácie – vedie k akceptovaniu príslušníkov odlišných kultúr ako plnoprávnych členov spoločenstva 6. spolupráce – motivuje k spolupráci s príslušníkmi odlišných kultúr, rozvíja postoje a zručnosti nevyhnutné pre spoluprácu 1. 2. 3. 4.

Predpokladaným výstupom je žiak, ktorý pozná aj iné kultúry, ich históriu, zvyky, tradície, akceptuje ich a dokáže s nimi spolupracovať. Multikultúrna výchova sa dotýka aj medziľudských vzťahov v škole, vzťahov medzi učiteľmi a žiakmi navzájom, medzi školou a rodinou. Plán činnosti M. IX.

X.

XI.

Téma Tvorba plánu práce Tvorba školského vzdelávacieho programu Sme Euroobčania – „Červený deň“ Spoznávame štáty EU Námety pre tr. učiteľov na tr. hodinu, 9. 11.- Medzinárodný deň boja proti fašizmu a antisemitizmu 17.11.- výročie Nežnej revolúcie 1989

Obsah - zaradenie prierezovej témy do časovotematických plánov, využitie v jednotlivých predmetoch, témach - súťaž medzi triedami, kto bude mať najviac červených vecí oblečených na sebe - upevniť vzťahy medzi žiakmi, tímová práca, - konkrétne témy pre prácu so žiakmi, metodický materiál - pripomenúť tieto významné dni formou nástenky - spoznať prácu poslanca

33

XII.

Príprava vianoč. programu

I.

Námety pre triednych učiteľov Spoznávame štáty EU Skúsme vytvoriť hymnu našej školy Súťaž – Čo zaujímavé by si ukázal na Slovensku deťom z iných kútov sveta? Zo žiakov učitelia Relácia ku Dňu učiteľov 21. 3.- OSN vyhlásila Medzinárodný deň odstránenia všetkých foriem rasovej diskriminácie Projekt Európska jar Príprava besiedok ku Dňu matiek Relácia do šk. rozhlasu Výstavka starých predmetov Spoznávame štáty EU

II.

III.

IV. V. VI.

- príprava a realizácia programu - priblížiť žiakom zvyky, tradície spojené s vianočným časom - ako sa pripravujú na Vianoce ľudia v rôznych častiach sveta - konkrétne témy pre prácu so žiakmi, metodický materiál - spolupráca s vyučujúcimi Hv, pripojme k logu, mottu školy i našu hymnu - súťaž pre všetkých žiakov, prezentácia, vyhodnotenie - budovanie dobrých vzťahov medzi učiteľmi a žiakmi navzájom, žiaci sa vymenia s učiteľmi - relácia do školského rozhlasu - nástenka - aktivity k projektu podľa ponuky - príprava a realizácia besiedok - relácia do šk. rozhlasu z multikult. výchovy - poznávame veci, predmety starých/ prastarých rodičov, spoznávame život v „minulých“ dobách, prezentácia, zverejnenie vo fotogalérii internetovej stránky školy - príspevok do škols. časopisu

Poznámka: Plán činnosti sa môže v priebehu školského roka meniť, dopĺňať podľa potreby, spolupráca s koordinátormi ostatných prierezových tém. Predpokladaným výstupom je žiak, ktorý pozná aj iné kultúry, ich históriu, zvyky, tradície, akceptuje ich a dokáže s nimi spolupracovať. Multikultúrna výchova sa dotýka aj medziľudských vzťahov v škole, vzťahov medzi učiteľmi a žiakmi navzájom, medzi školou a rodinou. 7.2.8. Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra Táto téma je zaradená vo 4.ročníku, kde sú v TVVP rozpracované jednotlivé formy a metódy jej realizácie. Niektoré časti sú aplikované na hodinách hudobnej, výtvarnej a telesnej výchovy resp. pracovného vyučovania.

34

III. Vnútorný systém kontroly a hodnotenia Vnútorný systém hodnotenia kvality zameriame na 3 oblasti: 1. Hodnotenie žiakov 2. Hodnotenie pedagogických zamestnancov 3. Hodnotenie školy 1. Hodnotenie vzdelávacích výsledkov práce žiakov Cieľom hodnotenia vzdelávacích výsledkov žiakov v škole je poskytnúť žiakovi a jeho rodičom spätnú väzbu o tom, ako žiak zvládol danú problematiku, v čom má nedostatky, kde má rezervy, aké sú jeho pokroky. Súčasťou hodnotenia je tiež povzbudenie do ďalšej práce, návod, ako postupovať pri odstraňovaní nedostatkov. Cieľom je ohodnotiť prepojenie vedomostí so zručnosťami a spôsobilosťami. Pri hodnotení a klasifikácii výsledkov žiakov budeme vychádzať z metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu. Budeme dbať na to, aby sme prostredníctvom hodnotenia nerozdeľovali žiakov na úspešných a neúspešných. Hodnotenie budeme robiť na základe určitých kritérií, prostredníctvom ktorých budeme sledovať vývoj žiaka. Pri hodnotení učebných výsledkov žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa bude brať do úvahy možný vplyv zdravotného znevýhodnenia žiaka na jeho školský výkon. Budeme odlišovať hodnotenie spôsobilostí od hodnotenia správania. ■ ■ ■

■ ■



Hodnotenie a klasifikácia žiaka sa uskutočňuje ako priebežné hodnotenie a celkové hodnotenie. Priebežné hodnotenie sa uskutočňuje na vyučovacích hodinách z jednotlivých predmetov. Celkové hodnotenie žiaka sa uskutočňuje na konci prvého polroka a druhého polroka, vyjadruje výsledky klasifikácie a slovného hodnotenia z jednotlivých vyučovacích predmetov. Stupne celkového hodnotenia sa uvádzajú na vysvedčení. Úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre prvý stupeň školy žiak získa primárne vzdelanie. Na vysvedčení v štvrtom ročníku sa do doložky uvedie: "Žiak získal primárne vzdelanie". Mimoriadne nadaný žiak môže skončiť základnú školu skôr ako za deväť rokov. 2. Vnútorný systém kontroly a hodnotenia zamestnancov Hodnotenie zamestnancov sa bude zakladať na nasledovných kritériách: 1. Nadpriemerné výsledky výchovno-vzdelávacej práce. 2. Vedenie kabinetných zbierok, knižníc, zodpovednosť za odborné učebne a zborovne školy. 3. Vedenie MZ. 4. Dôsledné opravy písomných a laboratórnych prác (učitelia roč.1-4, Sj, M, Cj). 5. Uvádzanie absolventov do praxe. 6. Aktívna práca v metodických orgánoch školy. 35

7. Vedenie kroniky školy. 8. Príprava žiakov na dlhodobé súťaže, olympiády, vedomostné, estetické a športové súťaže. (úspešní riešitelia okresných a vyšších kôl) 9. Úspešnosť žiakov na prijímacích pohovoroch na stredné školy. 10. Vyučovanie integrovaných žiakov. 11. Tvorivosť pedagógov, iniciatívne, včasné a presné plnenie si povinností, uplatňovanie inovačných a humánnych metód práce. 12. Mimoriadna naplnenosť tried, riešenie problémových žiakov. 13. Výkon bezpečnostného technika a prevencie požiarnej ochrany zamestnávateľa a ZO OZ. 14. Získanie sponzorstva pre školu resp. triedu. 15. Aktívna práca vo výbore ZO OZ a Rady školy, riešenie záujmov a problémov zamestnancov. Tvorba KZ, sociálneho fondu - pravidelné rozdeľovanie financií, administratíva. 16. Presné a včasné odovzdávanie termínovaných úloh. 17. Príprava a nácvik programov so žiakmi, príprava relácií k aktuálny výročiam. 18. Koordinácia aktivít v rámci drogovej prevencie, environmentálnych aktivít, VMR. 19. Organizácia exkurzií, výchovných koncertov a divadelných predstavení. 20. Starostlivosť o estetiku priestorov školy (triedy, chodby, nástenky a pod.). 21. Reprezentácia školy na verejnosti - verejné vystúpenia so žiakmi, prezentácia v tlači. 22. Organizácia spoločenských podujatí pre zamestnancov – konferencie, DÚ, vyhodnocovacia porada a pod. 23. Práce nad rámec svojich pracovných povinností. Vychádza z: • Pozorovania (hospitácie) • Rozhovoru • Výsledkov žiakov, ktorých učiteľ vyučuje (prospech, žiacke súťaže, didaktické testy zadané naraz vo všetkých paralelných triedach, úspešnosť prijatia žiakov na vyšší stupeň školy a pod.) • Sledovania pokroku žiakov vo výsledkoch pod vedením učiteľa • Hodnotenia výsledkov pedagogických zamestnancov v oblasti ďalšieho vzdelávania, tvorby učebných pomôcok, mimoškolskej činnosti a pod. • Hodnotenia pedagogických a odborných zamestnancov manažmentom školy. • Vzájomného hodnotenia učiteľov (čo si vyžaduje aj vzájomné hospitácie a „otvorené hodiny“) • Zo spolupráce triedneho učiteľa s rodičmi svojich žiakov. 3. Hodnotenie školy Cieľom hodnotenia je: -

aby žiaci a ich rodičia získali dostatočné a hodnoverné informácie o tom, ako zvládajú požiadavky na ne kladené, aby aj verejnosť vedela, ako škola dosahuje ciele, ktoré sú na žiakov kladené v ŠVP.

Dôraz je kladený na: -

konštatovanie úrovne stavu, zisťovanie súvislostí a okolností, ktoré výsledný stav ovplyvňujú. 36

Vlastné hodnotenie školy je zamerané na: -

Ciele, ktoré si škola stanovila, najmä v koncepčnom zámere rozvoja školy a v školskom vzdelávacom programe a ich reálnosť a stupeň dôležitosti Posúdenie toho, ako škola spĺňa ciele, ktoré sú v Štátnom vzdelávacom programe Oblasti, v ktorých škola dosahuje dobré výsledky, oblasti, v ktorých škola dosahuje slabšie výsledky, včítane návrhov a opatrení.

Monitorujeme pravidelne: -

Podmienky na vzdelanie Spokojnosť s vedením školy a učiteľmi Prostredie – klímu školy Priebeh vzdelávania – vyučovací proces - metódy a formy vyučovania Úroveň podpory žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami Výsledky vzdelávania Úroveň výsledkov práce školy

Kritériom pre nás je: -

Spokojnosť žiakov, rodičov, učiteľov Kvalita výsledkov

Nástroje na zisťovanie úrovne stavu školy sú: -

Analýza úspešnosti žiakov na súťažiach, olympiádach Úspešnosť prijímania na osemročné gymnáziá SWOT analýza

37

IV. Školský učebný plán pre primárne vzdelávanie Zvolené predmety a počty hodín odrážajú zameranie. Voliteľné hodiny, uvedené v Štátnom vzdelávacom programe, po premyslení v súlade so zameraním sú pridelené povinným učebným predmetom a voliteľným predmetom cudzí jazyk a informatická výchova. Vzdelávacia oblasť Jazyk a komunikácia

Predmety Slovenský jazyk

1.ročník

2.ročník

3.ročník

4.ročník

ŠVP ŠkVP ŠVP ŠkVP ŠVP ŠkVP ŠVP ŠkVP 9

8

7

1

6

1

3

3

1

1

1

1

1

1

4

3

Cudzí jazyk Prvouka/ Prírodoveda Vlastiveda

1

Človek a hodnoty

Etická výchova / náboženská výchova

1

Matematika a práca s informáciami

Matematika

4

Informatika

1

1

Človek a svet práce

Pracovné vyučovanie

1

1

Príroda a spoločnosť

Umenie a kultúra

Zdravie a pohyb Spolu

Výtvarná výchova Hudobná výchova Telesná a športová výchova

1

1

2

1 1

4

1

2

2

1

1

1

1

1

2

2

2

2

20

2

20

3

23

1

2

1

21

3

1

1

5

V. Učebné osnovy Tvoria vlastný didaktický program vzdelávania pre každý predmet. Vychádzajú zo Štátneho vzdelávacieho programu a reflektujú profil absolventa a zameranie školy. Sú uvedené po ročníkoch ako samostatná príloha. Obsahujú 1. Učebné osnovy 2. Učebné zdroje sú zdrojom informácií pre žiakov. Sú to učebnice, odborná literatúra, odborné časopisy, náučné slovníky, materiálno-technické a didaktické prostriedky a pod. 3. Hodnotenie predmetu 4. Tabuľkovú časť 38

VI. Voliteľné hodiny a predmety Voliteľné hodiny sú využité v 1.ročníku nasledovne: Doplnenie hodín predmetu, ktorý je uvedený v Štátnom vzdelávacom programe a to: ■ M s doplnenými témami, ktoré prehlbujú základné učivo. ■ zaradením ďalšieho voliteľného predmetu z ponúknutých predmetov: a. Cudzí jazyk, Voliteľné hodiny sú využité v 2.ročníku nasledovne: Doplnenie hodín predmetom, ktoré sú uvedené v Štátnom vzdelávacom programe a to: a) SJ, M s doplnenými témami, ktoré prehlbujú základné učivo. b) zaradením ďalšieho voliteľného predmetu z ponúknutých predmetov: a. Cudzí jazyk, Voliteľné hodiny sú využité v 3.ročníku nasledovne: Doplnenie hodín predmetom, ktoré sú uvedené v Štátnom vzdelávacom programe a to: a) SJ, VYV s doplnenými témami, ktoré prehlbujú základné učivo. Voliteľné hodiny sú využité v 4.ročníku nasledovne: Doplnenie hodín predmetom, ktoré sú uvedené v Štátnom vzdelávacom programe a to: a) SJ, M, VYV s doplnenými témami, ktoré prehlbujú základné učivo.

Poznámky k školskému učebnému plánu (z vyhlášky 320/2008 Z.z.) 1. Maximálny počet vyučovacích hodín v týždni pre žiakov prvého a druhého ročníka nie je vyšší ako 23, pre žiakov tretieho a štvrtého ročníka vyšší ako 26. 2. Rozdelenie hodín do ročníkov je v právomoci školy a je rozdelené podľa tabuľky hore. 3. Trieda sa môže deliť v každom predmete na skupiny podľa podmienok školy. Delenie sa uskutočňuje v zmysle vyhlášky MŠ SR č. 320/2008 Z. z. o základnej škole. Delíme triedy 1.A, 1.B, 2.B, 2.C a 3.A na cudzom jazyku a 3.A na informatike. 4. Na vyučovanie etickej výchovy spájame 1.A a 1.B, 2.A,2.B a 2.C, 3.A a 3.B a 4.A so 4.B skupín. 5. Vyučovacia hodina má 45 minút v tomto rozdelení učebného plánu. Škola si môže zvoliť vlastnú organizáciu vyučovania, napr. vyučovacie bloky. 6. Voliteľné hodiny použije škola na dotvorenie školského vzdelávacieho programu viď. tabuľka. Plavecký výcvik Súčasťou vyučovania telesnej výchovy môže byť základný plavecký výcvik. Ak v mieste školy nie sú vhodné podmienky, škola môže organizovať plavecký výcvik dennou dochádzkou alebo formou výchovno-výcvikových zájazdov. Náklady spojené s plaveckým výcvikom hradí žiakovi jeho zákonný zástupca. Plavecký výcvik -

sa organizuje v rozsahu piatich pracovných dní alebo 20 vyučovacích hodín spravidla v mesiacoch september až október alebo apríl až máj. sa uskutočňuje len vo vyhradenom priestore krytého bazéna alebo kúpaliska do výšky vodnej hladiny 1,2 metra, pričom na jedného dospelého cvičiteľa pripadá skupina s najvyšším počtom 10 žiakov.

Rozdelenie tried na skupiny a zriaďovanie skupín -

-

-

Počet skupín a počet žiakov v skupine sa určí spravidla podľa priestorových, personálnych a finančných podmienok školy, podľa charakteru činnosti žiakov, podľa náročnosti predmetu s ohľadom na požiadavky ochrany zdravia a bezpečnosti práce. Na vyučovanie predmetu náboženská výchova alebo etická výchova možno spájať žiakov rôznych tried toho istého ročníka a vytvárať skupiny s najvyšším počtom žiakov 20. Ak počet žiakov v skupine klesne pod 12 žiakov, možno do skupín spájať aj žiakov rozličných ročníkov. Ak si žiak vyberie predmet, navštevuje ho bez zmeny počas celého školského roka. Na vyučovanie predmetu cudzí jazyk možno spájať žiakov rôznych tried toho istého ročníka a vytvárať skupiny s najvyšším počtom žiakov 17. Na vyučovanie predmetu informatika možno triedu rozdeliť na skupiny, ktoré sa napĺňajú do počtu najviac 17 žiakov. Telesná výchova sa v prvom ročníku až štvrtom ročníku vyučuje pre chlapcov a dievčatá spoločne.

Life Enjoy

" Life is not a problem to be solved but a reality to be experienced! "

Get in touch

Social

© Copyright 2013 - 2019 TIXPDF.COM - All rights reserved.